.

4.kapitola - Starcrossed 3/3

18. března 2012 v 16:28 | Niki |  Starcrossed
"Nemala by tu byť," povedal mladý no vážny hlas. Helen hádala, že to bola Cassandra.


"Viem," povedal chlapčenský hlas, Jasonov? "Musíme nájsť spôsob ako sa k nej dostať čo najskôr. Nemyslím si, že by to Lucas dlhšie vydržal."
Helen stuhla. Čo mysleli tým "dostať sa k nej"? Stála tam a pomaly rozmýšľala, až kým si neuvedomila, že idú smerom k nej. Snažiac sa vycúvať narazila do niekoho, kto stál za ňou. Náreky Fúrie boli také hlasné, až to bolo bolestivé.
Otočila sa a pozerala hore, až kým neuvidela tvár obrovskej mužskej hrudi, do ktorej narazila. Pod zlatými kučerami sa svetlo modré oči pozerali na Helen. Napadlo jej, že vyzerá ako blonďavá verzia Michelangelovej sochy Adama v Sixtínskej kaplnke, vyslobodený a kráčajúci v 3D. Helen sa nikdy tak veľmi nikoho nebála.
Automaticky kráčala späť, až kým nenarazila do svojho nákupného kočíka. Bolestivo zalapala po dychu, ruky a nohy sa jej triasli od strachu. Uvidela jasný záblesk a on sa otočil od nej. Jeho telo sa kŕčovito triaslo.
Helen ucítila nevoľnosť z kombinácie spálených vlasov a ozónu, z ktorého si vždy myslela že spravila niečo zlé. Krátke pomyslenie na Nantucketský trajekt jej prebleslo hlavou, kde študovala blonďavú príšeru pred sebou, snažiac sa prísť na to, čo sa stalo. Po niekoľkých omráčených sekundách sa pozbieral a naklonil bližšie k Helen s diabolským úsmevom na anjelskej tvári. Bol dosť blízko na to, aby Helen cítila teplo z jeho tela.
"Hector!" prikázal známy hlas. Helen mala len chvíľu aby si všimla, že to bol Lucas, predtým než ju chytil za ruku a odtiahol od Goliáša, ktorý bol jeho bratranec. Strach okamžite vystriedala zúrivosť a striasla jeho ruku.
"Nedotýkaj sa ma," zasyčala. Zatočila sa jej hlava. "Prečo sa nemôžeš držať ďalej od mňa?"
"Prečo nemôžeš ostať doma?" otočil sa k nej. "Neužila si si dosť zábavy včera na parkovisku?"
"Mám aj iné veci na starosti! Nebudem sa schovávať vo svojej izbe po zvyšok svojho života, len preto, že ma nejaká žena..."Uvedomila si, že začína kričať. Zarazila sa a znížila hlas. Niečo ju napadlo. "Ešte stále ma sleduješ?"
"Máš šťastie, že to robím. A teraz choď domov," zavrčal a znova ju schmatol za ruku.
"Opatrne Luke," varoval ho Hector, no Lucas sa len usmieval.
"Ešte to nevie ovládať," odpovedal.
"Neviem ovládať čo?" vrčala Helen zúrivo, jej trpezlivosť prekročila hranicu.
"Nie tu. Nie teraz," povedal Jason tichým hlasom. Lucas súhlasne prikývol a začal ťahať Helen k dverám.
Helen si znova vytrhla ruku od Lucasa.
Neodradilo ho to, znovu ju schmatol a silno držal. Helen mala dve možnosti. Mohla s ním začať bojovať pred celým obchodom alebo ticho vyjsť von držiac sa za ruku s najhroznejším chalanom na celom svete. Bola taká frustrovaná, že musela potlačiť výkrik, no nemala na výber.
Lucas sa jej postavil do cesty, keď sa vedľa nich objavilo gaštanovo vlasé dievča, o ktorom si Helen myslela, že bola ďalšou sesternicou, Ariadne. Súcitne sa usmiala na Helen, aj keď bola rovnako ovplyvnená Fúriami ako všetci ostatní. Na sekundu sa na ňu chcela tiež usmiať, no ona sa nedokázala až tak ovládať. Bola až príliš naštvaná. No aj tak si myslela, že Ariadne musela byť tím najkrajším človekom na svete.
"Ani sa nepozeraj na moju sestru," zavrčal Lucas cez zaťaté zuby, silno šklbol Helenou, keď prechádzali okolo malej Cassandry. Cassandra otvorila ústa, aby niečo povedala svojmu bratovi, no rýchlo ich znova zavrela a otočila sa.
"Nemám doma žiadne jedlo. Čo mám asi tak spraviť na večeru?" povedala naštvane.
"Vyzerám, že by ma to trápilo?" odpovedal jej, ťahajúc ju von obchodom.
"Nemôžeš sa ku mne takto správať," povedala. Viedol ju cez celé parkovisko. "Neznášame sa. Fajn. Prečo proste nezostaneme ďalej od seba?"
"A ako to fungovalo doteraz?" spýtal sa Lucas znejúc viac frustrovane ako sarkasticky. "Vždy chodíš do tohoto obchodu, v ten istý čas každú sobotu alebo si dnes prišla len tak z rozmaru?"
"Nie, nikdy. Je to najrušnejší deň v týždni. Ale potrebovala som potraviny," prskala Helen. Neveriacky sa zasmial a stisol jej ruku ešte viac.
Helen si zrazu uvedomila koľko veľa náhod a impulzov riadilo jej rozhodnutia niekoľko dní. Keď nad tým rozmýšľala, bolo to akoby sa prestala rozhodovať sama za seba.
"Fúrie nám nedovolia vyhýbať sa," povedal mŕtvym hlasom.
"Tak môžeme vymyslieť nejaký plán alebo niečo..." začala Helen, no vedela, že to bol blbý návrh a prestala skôr ako mal možnosť ju umlčať. Nejaká staroveká nadprirodzená sila ju nútila zabiť Lucasa. Pravdepodobne sa to len tak nezastaví.
"Moja rodina sa ešte nerozhodla čo s tým urobíme, s tebou. Zatiaľ. Ale budeme v kontakte," povedal Lucas. Dorazili k jej autu. Strčil ju k dverám vodiča, akoby sa nevedel zastaviť aspoň posledný krát jej ublížiť.
"A teraz choď domov a zostaň tam," prikázal znova a stál nad ňou, kým ona zápasila s kľúčmi.
Na okamih, kým cúvala z parkovacieho miesta do neho chcela naraziť, no nemohla Kate zničiť lak na aute. Hneď ako bola preč z parkoviska, jej po tvári začali stekať slzy od zlosti a prestali, až keď si ich opláchla doma studenou vodou.
Cítila sa ponížená vo viacerých smeroch. Tým, že napadla Lucasa v škole, sa ju on rozhodol zničiť. Teraz ani nemohla ísť do obchodu. Ako to vysvetlí svojmu otcovi?
Myšlienka na Jerryho jej zmarila všetky plány na útek. Bola beznádejne presilená a ak bude musieť opustiť svojho otca, tak to bude iba po tom, keď sa Delosovci rozhodnú čo s ňou. Oprela sa o kuchynskú linku a civela na hromadu nožov. Keby dostala Lucasa do kúta ako on ju, už by si dávno vybrala, čo spraví. Čo ale nevedela bolo prečo. Prečo sa obaja tak veľmi neznášali? Aký zmysel mala celá tá nenávisť?
Zrazu si spomenula na Hectora, na to ako sa na ňu usmieval a na koži sa jej objavila husia koža. Keby s ním bola sama, určite by ju zabil. Nechcel ju iba vystrašiť ako to robil Lucas, ale s radosťou ju zabiť.
O pol hodinu sa ešte stále opierala o kuchynský pult, keď jej otec prišiel. Stuhol a porozhliadol sa v kuchyni.
"Urobil som zase niečo zle?" spýtal sa s rozšírenými očami.
"Prečo sa ma to stále pýtaš?" nahnevala sa Helen.
"Pretože posledných pár dní vždy, keď prídem domov sa na mňa pozeráš akoby som zabudol na tvoje narodeniny alebo niečo podobne neodpustiteľné."
"No, a spravil si niečo?"
"Nie! Nič som nespravil! Nič zlé," povedal s vážnou tvárou, no v tvári sa začínal červenať.
"Mala by som sa ťa spýtať na Kate alebo to by som bola až moc hnusná?"
"Hej. Nič sa medzi nami nedeje. Budeme len priateľmi," povedal so smutným výrazom. Helen si bola istá, že za tým bolo niečo viac, no momentálne o tom nechcela nič vedieť.
"Tvoja chyba," odpovedala mu s nezaujatým pokrčením ramien. Jerry prudko zdvihol hlavu nad jej horkosťou v hlase.
"Nezvykla si byť zlá, Helen."
Založila si ruky a pozerala sa do prázdna, príliš zahanbená, aby sa dokázala pozrieť na otcov smutný pohľad. Dokázala zvládnuť strach z prenasledovania Hádesových pomstychtivých duchov, ale nie ak sa z nej stane mrcha. Nech sa už Delosovci rozhodli na čomkoľvek, dúfala, že to skončia rýchlo. Začala mrmlať ospravedlnenie, no bola zastavená klopkaním na dvere. Jerry šiel otvoriť a po chvíli na ňu zavolal, aby tam prišla.
"Čo sa deje?" pýtala sa, keď vychádzala z kuchyne. Vo dverách stál poslíček s taškami z obchodu.
"Tvrdí, že je to pre teba," povedal Jerry držiac papier s Heleniným menom.
"Neobjednala som to," povedala poslíčkovi.
"Objednávka bola prijatá od pani Noel Delosovej pre slečnu Helen Hamilton. Všetko je už zaplatené," odpovedal nedočkavo.
Jerry vzal od neho tašky a niesol ich do kuchyne, zatiaľ čo Helen čítala odkaz.
Slečna Hamiltonová,
Ospravedlňujem sa za otrasné správanie môjho syna v obchode a žiadam ťa, aby si prijala tieto veci, ktoré som ti poslala, aj keď nechceš prijať ospravedlnenie. Viem, čo je to snažiť sa pripraviť večeru bez potravín, aj keď očividne môj Lucas to nevie.
Noel Delos
Helen sa dívala na papier dlhšie než by mala. Bola dojatá, tým čo spravila. Bolo to až prehnane slušné. Helen mala pocit, akoby Noel Delosová bola v niečom iná, no netušila v čom.
"Čo myslela tým otrasným správaním, Lennie?" spýtal sa Jerry. Helen si všimla ako pobúrene sa začal tváriť. "Čo ti ten Lucas spravil tentoraz?"
"Nie, to je v pohode, oci. Preháňa to," snažila sa ho trochu upokojiť.
"Potom toto nemôžeme prijať. To je vyše sto dolárov," tvrdil.
"Ach, preboha!" zastonala. Zhlboka sa nadýchla a začala vysvetľovať.
"Fajn, vyhral si. Lucas a ja sme sa zase pohádali v obchode. V porovnaní s tou predošlou to nič nebolo. No ide o to, že to on začal a ja som potom už nemohla pokračovať v nákupe a jeden z Delosovcov to asi musel povedať ich mame a ona si to vysvetlila zlým spôsobom, tak ten nákup urobila za mňa, lebo ako sa zdá je to veľmi milá žena a ja jej nechcem nič povedať, takže mohli by sme to prosím nechať tak?"
"Čo je to do čerta s tebou a Lucasom?" povedal Jerry po chvíľke. Potom ho napadlo niečo. "Vy chodíte spolu?" spýtal sa vydeseným hlasom. Helen vybuchla do smiechu.
"Nie, nechodíme. Len sa snažíme nezabiť sa navzájom. A moc dobre sa nám to nedarí," odpovedala dúfajúc, že pravda bude znieť tak divne, až si bude myslieť, že to bol iba vtip. Mala pravdu. Bolestne sa na ňu pozrel. "Nikdy si nemala priateľa. Myslíš, že je už čas na to, aby sme sa porozprávali o tom, čo muž a žena robia po tom ak sa majú radi?"
"Určite nie," odpovedala odhodlane.
"Dobre," povedal s úľavou. Chvíľu tam potichu stáli. "Takže...môžeme sa pustiť do jedla?"
"Jasné, že hej," otočila sa do kuchyne, zatiaľ čo si Jerry išiel spraviť pohodlie do obývačky.
Pripravila sendviče s mozzarelou, čerstvou paradajkou, bazalkou a chutným olivovým olejom zo Španielska, ktorý jej poslala pani Delosová. So všetkým čo sa jej stalo, vedela, že už možno nebude mať možnosť večerať a pozerať baseball ako minulý týždeň. Keď ju Delosovci chcú, môžu si ju skúsiť vziať. Už jej bolo zle z toho, že je stále naštvaná. Bojovať a zabiť alebo bojovať a zomrieť, bolo jej to jedno. Pokiaľ vedela udržať svojho otca od tejto Gréckej tragédie, bude súhlasiť s hocičím.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 18. března 2012 v 18:58 | Reagovat

Hůůůů, báječná kapitola!!! Moc moc moc děkuju za překlad, vážně zírám, jak tu jsou kapitoly dlouhé :D

2 alyx alyx | 18. března 2012 v 19:23 | Reagovat

Skvělý překlad a obdivuji Tě, jak Ti to jde. Těším se na další kapitolu:-).

3 Kajjik Kajjik | 19. března 2012 v 16:32 | Reagovat

Díky moc za další kapitolku, pěkný překlad, těším se na další =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama