.

4.kapitola - Starcrossed 2/3

18. března 2012 v 16:24 | Niki |  Starcrossed
"Myslím, že zvyšok môžeme vynechať." Kate ju ešte raz objala. "Môžeme ísť?" zavolala na ňu spoza pultu, kde odkladala peniaze do trezoru.



Helen odložila metlu a zamierila k zadnému východu. Keď vypínala svetlá, otočila sa aby videla Kate ako vyberá kľúče od svojho auto. Nikto z nich nič nepočul. Bola tam rozmazaná škvrna z modrého blesku v kútiku Heleninho oka a divná vôňa. Bolo to hnusné, no známi zápach horiacich vlasov zmiešaný so zvetraným ozónom. Potom Kate klesla na zem ako bábka odrezaná zo šnúry. Helen inštinktívne vyrazila dopredu s natiahnutými rukami, aby sa pokúsila utlmiť jej pád, no útočník využil šancu a zozadu dal Helen na hlavu vrece.

Bola prílišprekvapená, aby začala kričať. Ako ju niekto ťahal na svoju hruď, uvedomila si,že útočník bola žena.

Helen vždy vedela, že je silná a to nielen na dievča. Silná aj na medveďa. Skrčila kolená a pritlačila svoje chodidlá o zem, pripravená spraviťútočníkovi peklo zo života. Ohla sa, snažila sa vymaniť útočníkovi a bola prekvapená, keď to nedokázala. Neviditeľná žena bola rovnako silná ako Helen. Ale Helen mala toho viac čo stratiť.

Tenisky sa jej pod tlakom nôh roztrhali. Spravila jeden krok, potom druhý, odchádzala od svojich zničených topánok a ženu ťahala za sebou. Potom Helen začula úder, výdych a spadla na zem, keď ju žena pustila.

Snažiac sa dostať z hlavy čierne zamatové vrece, Helen počula údery za sebou údery a podráždené dýchanie. Zacítila závan vzduchu a zvuk niekoho, kto utekal rýchlo preč. Strhla si vrece a odhrnula vlasy z tváre. Lucas Delos stál nad ňou. Bol napätý a jeho očí hľadali v diaľke niečo, čo Helen zo zeme nevidela.

"Si zranená?"spýtal sa tichým neistým hlasom, stále sa díval za ňu. Na perách mal krv a jeho tričko bolo roztrhané. Helen chcela povedať, že je v poriadku, no v tom začula šepkanie vzlykajúcich sestier. Pozrel sa na ňu a keďsa jeho ľadovo modré oči stretli s jej hnedými, prešlo ňou vzrušenie. Helen vyskočila do bojového postoja. Šepkanie sa zmenilo na nárek a sestry sa na chvíľu objavili pred ňou. Cúvla a zavrela oči. Hnev bol taký intenzívny, až mala pocit akoby jej celé telo začalo horieť.

"Prosím choďpreč, Lucas," prosila ho. "Práve si ma zachránil a ja som ti veľmi vďačná. Ale aj tak ťa veľmi, veľmi chcem zabiť." Na chvíľu bolo ticho a Helen počula ako sa snaží chytiť dych.

"Toto jeťažké aj pre mňa," povedal priškrteným hlasom.

Bolo počuť šúchanie a závan vetra, keď sa Helen konečne odvážila otvoriť oči. Bol preč a našťastie spolu s ním zmizli aj tri prízraky.

Helen sa skrčila vedľa Kate a snažila sa zistiť či odniekiaľ krváca. Sadla si na zem, aby ju prezrela, ale nevidela žiadne rezy, modriny ani škrabance. Kate rovnomerne dýchala, ale ešte stále bola v bezvedomí. Helen riskovala tým,že ju nadvihla, no dúfala, že robí správnu vec. Jemne ju položila na zadné sedadlá jej auta a rýchlo si sadla na miesto šoféra. Volala svojmu otcovi. Zatiaľ čo telefón zvonil, naštartovala auto.

"Oci! Stretneme sa v nemocnici," vychrlila hneď ako to zdvihol.

"Čo sa stalo? Si..." začal s panikou v hlase.

"To nie ja, ale Kate. Som na ceste na pohotovosť a neviem naraz šoférovaťa telefonovať. Len tam príď za mnou," povedala a ukončila hovor. Hodila telefón na miesto spolujazdca, nečakajúc na odpoveď.

A teraz by mala vymyslieť niečo a to rýchlo, lebo nemocnica bola len na pár minút jazdy. Keď zastavila pri nemocnici, zavolala na políciu. Povedala im iba, že jej priateľka bola napadnutá a už sú v nemocnici. Potom tam chvíľu krúžila dokola nevediac kde je vchod pre pohotovosť. Nechcela tam Kate nechaťosamote, ale nemohla ju len tak odniesť dovnútra pred toľkými ľuďmi, nakoniec vošla dovnútra sama.

"Pomôžete mi?" nesmelo zamumlala na prijímajúcu sestru. Nefungovalo to, zvýšila hlas"Pomôžte mi! Moja priateľka je vonku a je v bezvedomí!" To donútiloľudí bežať.

Keď tam konečne dorazil jej otec, obaja už vedeli, že Kate bude v poriadku. Helen spravila vyhlásenie pre políciu. Povedala im, že žena ktorú nevidela, spravila niečo Kate s modrým bleskom. Keď Helen uvidela Kate spadnúť, rozbehla sa na parkovisko, čím asi vystrašila neznámu ženu, lebo ušla. Samozrejme nespomenula nič o pokuse o únos, zápase alebo, že Lucas Delos sa objavil z ničoho nič a bojoval so super silnou ženou. Posledná vec, ktorú potrebovala bolo, aby to celé ešte skomplikovala, alebo aby sa viazala k Lucasovi ešte viac. Čo tam vlastne ten robil?

"Čo sa ti stalo s topánkami?" spýtal sa policajt. Helen sa rozbúšilo srdce. Ako mohla prehliadnuť to, že bola bosá?

"Nemala som ich už predtým," začala rýchlo, potom váhavo pokračovala. "Myslím skôr, ako pred tým, roztrhali sa mi...zatiaľ čo som bola v sklade. Tak som si ich vyzula. Keď som si všimla, že Kate je zranená, zahodila som ich a bežala k nej." Najhoršie klamstvo na svete, pomyslela si Kate. Ale dôstojník prikývol.

"Našli sme roztrhané tenisky na parkovisku," povedal, akoby mu Helen povedala presne čo očakával. Vysvetlil im, že Kate bola omráčená taserom, ktorý útočník použil aby ju okradol a keď uvidel prichádzať ďalšiu osobu ušiel.
"Ešte jedna vec," povedal policajt pred tým než odišiel. "Ako si ju dostala do auta sama?"obaja policajti a jej otec sa na ňu dívali so zmäteným výrazom v tvári.

"Sila vôle?"povedala nepresvedčivo a dúfala, že je to uverili.

"Malašťastie, že si tam bola. Bolo to veľmi odvážne od teba." Pochválil ju policajt s úsmevom. Nezvládla, aby ju chválili za klamstvo. Pozrela sa na svoje bosé nohy, ktoré jej pripomenuli aká bola hlúpa, že sa nepostarala o taký malý detail. Musí sa naučiť byť opatrnejšia.

Keď policajti skončili s vypočúvaním Kate, Helen a Jerry ju išli pozrieť. Na rozdiel od Helen, Kate videla útočníka pred tým než omdlela.

"Bola staršia, asi 50-nička. Mala krátke červené vlasy. Vyzerala úplne neškodne, ale asi nebola," povedala Kate smutne. "Čo to do čerta? Odkedy chodia staré ženy taserovať ľudí?" snažila sa povedať to srandovne, ale Helen videla na nej, že bola veľmi rozrušená. Kate bola bledá a oči mala rozšírené a lesklé.

Jerry sa rozhodol, že cez noc zostane s Kate a zoberie ju domov, keď ju prepustia. Lekár jej povedal, že pár dní asi nebude môcť šoférovať, preto sa Helen ponúkla, že jej zoberie auto a prinesie jej ho v nedeľu. Kate jej poďakovala za láskavosť, ale Helen mala vlastné dôvody, aby jej vzala auto. Bola tu ešte jedna vec, o ktorú sa musí postarať pred tým než pôjde domov.

Mala dosť času, aby dostala strach, zatiaľ čo išla cez ostrov smerom na Milestone k Delosovcom. Čím bližšie sa dostávala, tým viac sa triasla, ale nemala na výber. Musela sa postarať, aby Lucas držal ústa o tom útoku, inak by sa mohla dostať do vážnych problémov. Aj tak si nemyslela, že by o tom niekomu hovoril. Delosovci sa veľmi snažili vyzerať normálne, ale Helen vedela,že nimi nie sú. Nikto z normálnych ľudí, by nedokázal zastaviť Helen priškrtení, hlavne nie keď sa o to snažila. Lucas bol ako ona. Z tej myšlienky sa jej začal dvíhať žalúdok.Ako mohla byť ako niečo, čo tak veľmi neznášala? Najprv sa musí uistiť, že nikdy nespomenie svoju účasť polícii, ale potom bola odhodlaná ho nenávidieť ako len mohla.

Helen sa musela sústrediť, aby videla cez hmlu. V tlmenom svetle a cestou k súkromnému domu si nebola istá, kde začína príjazdová cesta. Odstavila auto a vystúpila, aby mohla ísť pešo za zvukom oceánu. Videla iba pláž a nevedela, ktorým smerom má ísť. Potom začula za sebou kroky. Otočila sa a uvidela Lucasa, ako k nej ide.
"Čo tu robíš?" napoly vyštekol, napoly zašepkal. Helen ustúpila na pár krokov, no prinútila sa zastaviť. V šedom svetle videla postavy troch sestier, trasúcich sa od vzlykov.

"Ako si sa dostal za mňa? Sledoval si ma?"spýtala sa obviňujúcim hlasom.

"Hej, sledoval," odpovedal a stále sa k nej približoval. "Čo do čerta robíš na území mojej rodiny?"

Príliš neskoro si Helen uvedomila, že tým,že sem prišla prekročila nejakú hranicu. Tam, kde bola nenávisť, mohla Helen teraz vidieť násilie. Pridal hrozbu k svojmu postoju. Ešte stále vyzeral pôvabne, ale až príliš kruto. Fajn, pomyslela si. Urobme to.

Pokrčila ramená a rozbehla sa oproti nemu, vrazila do jeho hrude a spolu padali na zem. Chcela mu dať päsťou, no schmatol jej ruky. Bola nad ním a mala by byť na tom lepšie ako on, no nikdy predtým v živote nikoho neudrela, zatiaľ čo on strávil svoj život bojovaním. Helen cítila, že niečo spravil a potom už bol nad ňou on. Ruky jej držal nad hlavou a nohami bezbranne kopala do zeme. Snažila sa ho uhryznúť do tváre, ale mykol ňou preč.

"Lež alebo ťa zabijem," varoval ju Lucas cez zaťaté zuby. Dychčal, nie že by bol udýchaný, len sa snažil ovládnuť.

"Prečo si sem prišla?" spýtal sa akoby ju prosil.

Helen sa prestala brániť a pozrela sa do jeho frustrovanej tváre. Mal zavreté oči. Uvedomila si, že sa snažil o ten trik, čo ona skúšala na parkovisku. Tiež zavrela oči a cítila sa o niečo lepšie.

"Klamala som polícii. Nepovedala som im, že si tam bol," zahundrala Helen, jeho neuveriteľná hmotnosť z nej tlačila vzduch. "Drvíš ma!"

"Dobre," povedal a presunul svoju váhu, aby sa mohla nadýchnuť. "Tiež máš zavreté oči?" spýtal sa a znel viac zvedavo ako nahnevane.

"Hej. Trochu to pomáha," odpovedala potichu. "Tiež ich vidíš? Tie tri ženy?"

"Samozrejme, že ich vidím," povedal bezradným hlasom.

"Čo sú zač?"

"Sudičky. Fúrie. Ty vážne nechápeš..."náhle sa zarazil. Žena zakričala jeho meno. "Sakra. Nemôžu ťa tu nájsť, inak si mŕtva. Choď!" prikázal. Zliezol z nej a rozbehol sa. Hneď ako bola voľná začala tiež utekať a ani sa neobzrela. Skoro cítila ako sa jej tri sestry dotýkajú so svojimi krvavými prstami. V panike bežala ku Katinemu autu, naskočila za volant a odišla ako rýchlo len mohla.

Po pár kilometroch sa zastavila, aby sa mohla poriadne nadýchnuť. Zistila, že cítila Lucasa na svojom oblečení. Znechutene si vyzliekla tričko a domov riadila v podprsenke. Nikto by ju nevidel a keby áno, mysleli by si, že si bola iba zaplávať. Najprv nechala tričko na sedadle spolujazdca, no stále cítila jeho vôňu, pokosenú trávu, čerstvý chlieb a sneh.V záchvate zúfalstva zakričala a vyhodila tričko von oknom.

Bola vyčerpaná, nemala ďaleko od kolapsu, no nemohla si ľahnúť do postele bez sprchy. Musela zmyť Lucasa so seba, inak ju jeho vôňa bude strašiť aj v sne. Bola špinavá. Na kolenách a chrbte mala zvyšky trávy a nohy mala úplne čierne.

Ako sledovala pramienky špinavej vody, stekajúce dolu myslela na tri sestry a ich večné utrpenie. Lucas ich nazval Fúrie a žiadne iné meno ich nemohlo lepšie vystihnúť. Nejasne si pamätala, že ich Hergie raz spomenul, no nevedela, v akom príbehu to bolo. Z nejakého dôvodu si predstavila výstroj a brnenie, ale nebola si istá.

Vypustila vodu a opláchla celú vaňu. Potom zostala stáť v pare a natierala sa telovým mliekom, aby zmazala posledné stopy od Lucasa. Keď konečne spadla do postele, stále zabalená vo vlhkom uteráku, slnko už bolo vysoko na oblohe.



* * *



Helen kráčala cez suchú krajinu, pod nohami počula praskanie suchej trávy. Malé oblaky prachu jej stúpali spod nôh a lepili sa jej na vlhkú pokožku, akoby sa suchá hlina zúfalo snažila dostať aspoň trocha vlhka. Dokonca aj vzduch bol ťažký. Nebol tam žiadny bzučiaci hmyz ani žiadne zvieratá. Obloha bola jasná s jemným modrým svetlom, no žiadne slnko tam nebolo. Žiadny vietor ani oblaky, len kamene a suchá zem, pokiaľ len videla. Jej srdce jej hovorilo, že niekde nablízku je rieka, takže len išla, išla a išla.

* * *

Helen sa zobudila o niekoľko hodín neskôr, unavená, s bolesťou hlavy a špinavými nohami. Vyliezla z postele, umyla si známu špinu a obliekla sa do letného oblečenia. Potom si sadla k počítaču, aby si niečo našla o Fúriách.

Z prvej stránky, ktorú našla dostala zimomriavky. Hneď ako ju uvidela, zbadala jednoduchú čiaru na kraji kotlíka. Bol to dokonalé zobrazenie troch prízrakov, ktoré ju už pár dní prenasledovali. Ako čítala opis pod ilustráciou, našla presný psychický opis vzlykajúcich sestier, ale zvyšok ju zmiatol. V klasickej Gréckej mytológii boli tri Sudičky, alebo Fúriea plakali krv, presne ako Helen videla. No podľa výskumu, bolo úlohou Fúrií sledovať a trestať zločincov. Boli psychickým prejavom hnevu a smrti. Helen vedela, že nebola perfektná, no nikdy neurobila nič zlé a hlavne nič ,za čo by si mala zaslúžiť návštevu troch mytologický postáv pomsty.

Ako čítala, dozvedela sa, že Fúrie sa prvýkrát objavili v hrách o Oresteovi. Po dvoch hodinách zisťovania, čo mal byť prvý a najkrvavejší seriál v histórii sa Helen konečne dostala k zápletke.

Podstatou celého bolo, že úbohý chlapec Orestes bol nútený zabiť svoju matku, lebo ona zabila ich otca, Agamenmnona. Lenže matka ho zabila, lebo on zabil ich dcéru, Oresteovu milovanú sestru Iphnigeniu. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, otec ju zabil iba preto, lebo ho o to žiadali bohovia, ako obeť za to, že vietor bude znovu fúkať a oni sa mohli dostať do Tróje a bojovať v Trójskej vojne. Chudák Orestes bol nútený spravodlivosťou zabiť svoju matku, čo aj urobil a kvôli čomu bol prenasledovaný Fúriami, z čoho nakoniec zošalel. Iróniou bolo, že nemal na výber. Hneď od začiatku bol odsúdený, či by to bol urobil alebo nie.

Aj keď sa Helen dostala rovno k tragédii, stále nevedela, čo to má spoločné s ňou. Bolo jasné, že Fúrie od nej chceli aby zabila Lucasa, ale ak to urobí, budú ju potom prenasledovať za vraždu? Pripadalo jej to, že Fúrie nemali tušenie o tom, čo je to spravodlivosť, hlavne keď ťa žiadali aby si niekoho zabil a potom ťa prenasledovali za to, že si to urobil. Bol to začarovaný kruh, ktorý nemal konieca Helen netušila, ako a prečo to celé začalo. Fúrie sa zrazu len tak objavili v jej živote, akoby sa do Nantucktu presťahovali spolu s Delosovcami.

Cítila ako jej adrenalín prúdi v žilách. Je možné, aby Delosovci boli vrahovia? Niečo v nej s tým nesúhlasilo. Lucas mal pár príležitostí ju zabiť, ale neurobil to. Dokonca bojoval s niekým , len preto aby ju zachránil. Vedela, že ju určite chcel tiež zabiť, ale ani raz nezdvihol ruku proti nej. Keď jej niekedy ublížil, bolo to iba preto, aby sa chránil pred ňou.

Helen vypla počítač a zišla dole pohľadať svojho otca. Keď ho nenašla, išla si po telefón do auta. Jerry jej nechal správu, že je ešte stále u Kate. Helen sa pozrela na hodiny, bolo 15:00. Čo tam ešte stále robil? Napadla ju fantastická no trochu nechutná myšlienka.

Dávalo to zmysel, aby oni dvaja boli spolu. Dokázali sa rozosmiať,vychádzali spolu dobre a záležalo im na sebe. Kate bola o pár rokov mladšia a mohla získať akéhokoľvek chlapa, ale Helen si nemyslela, že by si našla niekoho lepšieho ako bol jej otec. A Jerry si zaslúžil nový vzťah. Helenina matka ho veľmi zranila a on sa cez to nikdy nedostal.

Chytila do ruky svoj náhrdelník. Už po tisíci krát si chcela dať tú prekliatu vec dole, no vedela, že by to aj tak nespravia. Zakaždým, keď by sa rozhodla ísť niekam bez neho, bolaby tým posadnutá. Nakoniec by sa po neho aj tak vrátila. Uvedomila si, že to pravdepodobne znamenalo, že má nejaké ťažkosti s mamou, ale s porovnaním s ostatnými vecami ktoré s ňou neboli v poriadku, to bol ten najmenší problém. Spomenula si na Lucasovu tvár vznášajúcu sa v tme nad ňou, jeho oči sa dívali na jej tvár. Musela vymyslieť nejakú činnosť, aby sa zamestnala, pred tým než začne hádzať vecami. Rozhodla sa ísť kúpiť potraviny.

Helenin týždeň ako kuchynský otrok- systém striedavého týždňa v kuchyni, ktorý začal keď bola stará, aby mohla variť- začína ažv nedeľu ráno, no v dome nemali žiadne jedlo na dnes večer. Napísala si zoznam, zobrala peniaze a Katinym autom vyrazila do obchodu.Na parkovisku zbadala obrovské SUV a nesúhlasne zatriasla hlavou. Bolo tam veľa nechutne bohatých ľudí, ktorý mali príliš veľké autá na ich staré cesty, no tento SUV bol z nejakého dôvodu ešte otravnejší. Bol to hybrid, takže nebol problémom pre životné prostredie, no aj tak sa cítila podráždená.

Helen vytiahla nákupný vozík zo stojana a tlačila ho do obchodu. Ako zamávala na niekoľko deciek zo školy, pracujúcich v obchode, začula vzlykanie Fúrii. Uvažovala, že utečie... no všetci zo školy si už mysleli, že je blázon. Keby ušla z obchodu akoby videla ducha, hovorilo by sa o tom ešte viac.

Helen sa prinútila tlačiť vozík dovnútra, hlavu mala sklonenú aby nevidela fúrie, no nevedela spraviť nič, aby ich nemusela počúvať. Bude si musieť pohnúť a dostať sa odtiaľ čo najrýchlejšie. Nachvíľu cítila trochu sebaľútosti a nespravodlivosti. Nezaslúžila si byť takto prenasledovaná. Nebolo to fér. Helen rýchlo kráčala cez obchod, schmatla iba pár vecí čo by jej malo vystačiť na jeden alebo dva dni. Jej zbesilé myšlienky boli vyrušené hlasmi, skutočnými hlasmi, prichádzajúcich z vedľajšej uličky.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 18. března 2012 v 18:48 | Reagovat

No páááni! :O Maso kapitola :D Hmm, je zajímavý, jak se ti dva nesnáší xDD Snad se to co nejrychlejš změní!!! :D A na tom parkovišti...WOW!

2 iv iv | 21. července 2012 v 20:16 | Reagovat

no to som zvedava ako budu spolu ked ho tak neznasa a iky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama