.

4.kapitola - Starcrossed 1/3

18. března 2012 v 16:21 | Niki |  Starcrossed
Helen sedela vo vani so studenou vodou, svetlá boli zhasnuté a počúvala zvonenie telefónu. Nevedela čo má povedať a zakaždým, keď si spomenula ako zaútočila na Lucasa Delosa pred celou školou, nahlas ponížene zastonala. Asi by mala opustiť krajinu alebo aspoň Nantucket, lebo nebola šanca, že by dokázala žiť s faktom, že sa pokúsila zabiť najkrajšieho chlapca na ostrove.



Znova zastonala a opláchla si tvár, no aj keď sedela v studenej vode, začervenala sa. Teraz, keď už ju neovládala zlosť, premýšľala o Lucasovi objektívne. Claire nepreháňala, keď hovorila, že je to najkrajší chlapec akého kedy videla. Helen s ňou súhlasila. Síce sa ho snažila zabiť, no nebola slepá. Nebol ako normálny chlapci.
Nebolo to jeho výškou alebo jeho svalmi, ktoré ho robili takým pekným, dodala.
Bolo to tým, ako sa pohol. Videla ho iba dva krát, no vedela, že sa o svoj vzhľad staral menej ako všetci ostatní. Jeho oči, pekné aké boli, sa dívali radšej na iných ako na seba.
Ponorila si hlavu pod vodu, nechcela vydesiť svojho otca a začala kričať, aby všetko zo seba dostala von. Keď sa vynorila, cítila sa trochu lepšie, ale stále bola sklamaná so sebou. Jedným z desivých vedľajších účinkov bolo, že si začala Lucasa idealizovať, robila ho ešte perfektnejším než bolo možné. Čo bolo nepríjemné, lebo ho stále chcela zabiť.
Vytiahla gumenú zátku z vane a dívala sa ako voda pomaly klesá dole, až kým z nej úplne nevytiekla. Potom sedela nahá v prázdnej vani, dívala sa na svoje biele nohy, až kým nezačal bolieť zadok. Vedela, že bude musieť odísť s tmavej kúpeľne a začať sa chovať normálne.
Obliekla sa a zišla dole sa pozrieť na otca. Našla ho ako práve prechádzal vchodovými dverami. Odišiel, aby kúpil zmrzlinu, a nie len tak hocijakú. Doniesol zmrzlinu, ktorú mu Helen zakázala kupovať od okamihu, keď mu lekár prikázal dodržiavať diétu.
"Aby ti klesla teplota," povedal nevinne a otriasol si dážď z vlasov.
"To je tvoja výhovorka?" spýtala sa ho s rukami na bokoch.
"Jop. A držím sa jej."
Rozhodla sa nechať to tak. Bude mať času strachovať sa o jeho cholesterol ráno. Po toľkých dňoch s minimálnym jedlom, sladká zmrzlina pravdepodobne nebola tým najlepším nápadom.
Sedeli na podlahe v obývačke a pozerali ich obľúbený Red Sox v televízii a občas hrozili lyžicou Yankeesom. Ani jeden z nich nedvíhal telefón, ktorý zvonil stále častejšie a Jerry nenútil Helen, aby mu vysvetlila čo sa stalo. Clairina mama by ju nenechala vyviaznuť z toho tak ľahko. Občas mala výhody z toho, že ju vychovával iba otec.
Helen si musela vymeniť perinu, pred tým než išla spať. Škvrny z minulej noci nezmizli tak ako dúfala, ale dnes ju trápili iné veci, než to, že bola námesačná. Tento krát počula ako niekto alebo niečo chodí okolo jej okna. Bolo to iné ako tie zvuky, čo počula minulú noc. Tentoraz to boli skutočné kroky a nielen šepot prichádzajúci zo všetkých strán. Helen nevedela čo by bolo horšie, ísť tam hore a nájsť hromadu príšer alebo nenájsť vôbec nič. Nachvíľu sa jej zdalo, že sa podlaha prepadne. Rozhodla neisť tam hore skontrolovať to. Už dnes videla dosť duchov.



* * *

Na druhý deň Helen išla za doktorom Cunninghamom. Niekoľko minút jej svietil baterkou do oči a povedal jej otcovi, že to nevyzerá na trvalé následky. A potom kričal na Helen, že nemala chodiť bez čiapky na slnku. Nevedela ako sa to stalo, ale jej divné správanie bolo príčinou jej nezodpovednosti. Ale aspoň nebola jeden deň škole.
Keď dorazila domov, Helen zapla počítať a strávila pár frustrujúcich hodín hľadaním informácii o troch ženách, ktoré ju prenasledovali. Každé vyhľadávanie, ktoré zadala, jej vypísalo toľko možností, že sa to celé zdalo byť beznádejné. Boli to duchovia? Démoni? Alebo to boli len jej halucinácie? Je možné, že sa jej to iba celé zdalo. A teraz, keď nebola taká rozzúrená si skoro myslela, že možno naozaj mala úpal. Skoro.
Claire za ňou poobede prišla zo zlými správami. "Celá škola si myslí, že čoskoro skončíš na psychiatrii," povedala hneď ako si sadli v obývačke. "Mala by si to dnes vidieť."
"Prečo?" spýtala sa Helen s grimasou. "Myslím, že je to jedno, aj tak na to nikto nikdy nezabudne."
"Pravda. Bolo to dosť zlé," povedala Claire. Nachvíľu sa odmlčala a potom rýchlo dodala "Na smrť si ma vydesila."
"Prepáč," ospravedlnila sa Helen so slabým úsmevom. "Takže, bol dnes on v škole?" Z nejakého dôvodu cítila, akoby to potrebovala vedieť, ale nedokázala povedať jeho nahlas.
"Hej. Pýtal sa ma na teba. Nie celkom on, ale Jason. Je to blbec mimochodom." Claire začala rozčúlene hovoriť. "Pochopíš to. Prišiel za mnou na obede. A začal sa ma pýtať na všetky tie otázky o tebe. Ako napríklad, ako dlho ťa už poznám, odkiaľ si, či som stretla tvoju matku pred tým než odišla z mesta..."
"Moja mama? To je divné," prerušila ju Helen.
"A ja som začala odpovedať so svojím zvyčajným pohotovým prístupom," povedala, až príliš nevinne.
"V preklade: urazila si ho."
"To je jedno. A potom ten hlupák mal drzosť nazvať ma malým dievčatkom! Verila by si tomu?"
"Viem si to predstaviť. Ty, opísaná ako malá," povedala Helen so smiešnym hlasom. "Čo si mu na to povedala?"
"Pravdu. Že sme priateľky už od detstva, že ani jedna z nás si nepamätá tvoju mamu, že tu nenechala žiadnu fotku alebo niečo a tvoj otec vždy o nej hovorí ako o neuveriteľnej kráske a aká bola múdra, talentovaná, a bla-bla. A na to aby sa vedelo, že tvoja mama bola pekná netreba nejakého vedca. Veď sa pozri na svojho otca a potom na seba," povedala Claire.
Helen sa mykla pri jej komplimente. "To je všetko? Lucas nič iné nepovedal?" Helen zovrela ruky v päste.
Zistila, že je ťažké vysloviť jeho meno, bez toho aby chcela niekoho udrieť do hlavy. Asi naozaj mala úpal alebo začínala byť mimo.
"Nepovedal vôbec nič. Ale počula som, že Zach o vás dvoch hovoril nejaké blbosti a Lucas ho tvrdo umlčal."
"Vážne?" ožila Helen. "Tvrdo umlčal v akom zmysle?"
"Nechcel, aby niekto o tebe zle hovoril, to je všetko. Vieš predsa akí Zach a Gretchen sú. Ale Lucas o tom nechcel počuť. Stále opakoval, že si mala veľmi vysokú teplotu, keď... keď ti urobil, to čo spravil. Mimochodom, ako by si to nazvala? Divné medvedie objatie?"
Helen zastonala a schovala si tvár do dlaní.
"To je v pohode," povedala Claire a utešujúco ju potľapkala po chrbte. "Nehovoril každému všade naokolo, že si blázon, takže aspoň si napadla vážne zlatého chalana." Helen zastonala ešte hlasnejšie a snažila sa schovať pod vankúše, zatiaľ čo Claire sa na nej dlho smiala.

* * *
Tú noc Helen mala ďalšiu nočnú moru o suchej krajine. Keď sa zobudila, bola taká unavená a všetko ju bolelo, až takmer uverila, že naozaj niekoľko dní blúdila ako v tom sne. Vždy bola dobrá v presviedčaní sa, že je normálna. Snažila sa presvedčiť sa, že ani toto nebolo iné, ale keď skladala špinavú perinu aby ju mohla zobrať do práčovne, triasli sa jej ruky.
Helen si zmyla kamienky v sprche a snažila sa sústrediť na školu, no ani to ju neupokojilo. Hneď ako vojde na Nantucketskú strednú, vedela, že ju všetci budú mať za blázna.
Vonku ešte stále pršalo, takže musela ísť do školy s Claire a jej mamou. Položila si ruku na brucho lebo sa bála, že dostane kŕče. Nikdy nevedela, prečo máva kŕče. Ale dostala ich vždy, keď spravila niečo, kvôli čomu sa na ňu ľudia pozerali.
"Upokoj sa," povedala Claire keď vystupovali. "Stačí, keď to dneska prežiješ a potom budeš mať celý víkend, aby..." odmlčala sa a premýšľala.
"Nie. Prepáč, Lennie, snažila som sa byť optimistická, ale toto budeš musieť trpieť ešte aj v pondelok," Claire sa začala smiať, ten zvuk Helen trochu rozveselil, aspoň dovtedy kým nevošli do školy. Bolo to horšie ako si predstavovala. Skupinka deciek z nižšej triedy sa schúlila do kruhu, keď uvideli Helen prejsť dverami. Starší chlapec s koženou bundou ju nazval "dračicou ", keď okolo nej prechádzal. Keď sa k nemu v úžase otočila, uškrnul sa a perami naznačil slová "zavolaj mi."
"Nemyslím si, že to zvládnem," zašepkala Helen. Claire jej položila ruku na chrbát a tlačila ju dopredu.
Za každým, keď sa na ňu niekto pozrel, sa dostávala stále bližšie a bližšie k panickému šoku. To bude musieť takto trpieť po celý školský rok? Helen sa snažila schovať sa za Claire, ale došlo jej, že si asi bude musieť nájsť vyššieho kamaráta na tento prípad.
"Prestaň mi stúpať na nohy!" sťažovala sa Claire. "Prečo sa nejdeš proste schovať do triedy, zatiaľ čo ja vyberiem tvoje veci zo skrinky?"
Helen vďačne vošla do triedy a snažila sa splynúť so svojou lavicou. Pán Hergeshimer sa jej spýtal, či sa už cíti lepšie a hneď ako mu povedala áno, ju po celú dobu ignoroval. Najradšej by mu za to dala pusu.
Matt jej len zamával a bez slova sa posadil do lavice. Helen došlo, že ho Claire varovala, aby sa správal akoby na celú tú vec zabudol. No celý čas sa za ňou stále obzeral, takže ešte stále mal o ňu strach. Pozrela sa na neho a usmiala, potom sa už zdalo, že bol o niečo menej znepokojený. Ako náhle si Zach sadol do lavice, otočil sa a pozeral von oknom snažiac sa vyhnúť jej pohľadu.
Celý zvyšok dopoludnia celkom dobre zvládala, až do obeda. Cestou do jedálne si neskoro spomenula, že bude musieť prejsť vedľa Lucasovej skrinky. Chcela sa otočiť a ísť druhou stranou, čo bolo smiešne lebo by musela obísť celú školu. Zbadali ju. Gretchen a Zach si ju všimli, ako tam nerozhodne stojí uprostred chodby. Stáli pri svojich skrinkách, ktoré úplnou náhodou boli vedľa Lucasovej a Jasonovej.
Helen sa naježila a znovu si spomenula na Gretchen a Zacha, aby sa zbavila myšlienky na Lucasa. Skrinky boli zoradené podľa abecedy, takže museli ich mať vedľa seba, Brant-B, Clifford-C, Delos-D, no Helen ich aj tak obviňovala, že práve oni museli byť svedkami jej trápneho poníženia.
Nemala na výber, proste bude musieť prejsť okolo nich. Gretchen a Zach nič nepovedali, dokonca sa snažili nevšímať si ju, keď rýchlo prechádzala okolo. Aspoň, že tam nebol Lucas, pomyslela si, keď vchádzala do jedálne.
"Stoj rovno! Inak budeš mať skoliózu," vynadala jej Claire, keď dorazila k ich stolu.
"Prepáč. Len som musela ísť okolo jeho skrinky," vysvetlila Helen potichu. Matt vydal znechutený zvuk.
"Môžeš sa upokojiť Lennie," odsekol. "Ani jeden z nich tu dneska nie je."
"Pravdepodobne si všetci vzali na jeden deň voľno, lebo ich teta a najstarší chlapec, konečne dorazili na ostrov dnes ráno," povedala Claire.
"Aha, super," premýšľala Helen. "Bude tu ešte jeden."
"Hector. Je to maturant," pomohla jej Claire, aj keď nemala tušenie, že vyslovenie jeho mena Helen vôbec nepomohlo. V skutočnosti, z nejakého dôvodu, ju to naštvalo.
"Žiadne novinky o ňom zatiaľ nie sú. Zach mi bude pravdepodobne o tom tento víkend volať," povedal Matt a pokrčil ramená. "On vždy vie, kde všetci sú a čo robia."
Zvyšok dňa sa tiahol pomaly, aj keď sa jej uľavilo, lebo vedela, že neuvidí ani jedného z Delosovcov alebo prízraky, ktoré sa objavili všade kde boli. Dokonca si užívala beh na trati cez hmlu, hlavne keď sa zrazila s Claire. Trénerka Tarová jej nepovedala nič na dnešný žalostný výkon v behu, aj keď vedela že jej to tolerovať dlho nebude. Chcela štipendium, ktoré musela vyhrať, a trénerka na to nezabúdala.
Po úspešnom vyhýbaní sa v škole ostatným žiakom, práca bola pre Helen niečo ako úľava, až kým si neuvedomila, že veľa deciek zo školy si prišli do obchodu kúpiť jeden kus rožka alebo malinovky.
"Prečo nejdeš dozadu a nespravíš miesto mňa prácu v sklade?" spýtala sa Kate a jemne ju potľapkala po chrbte.
"Prestanú chodiť, ak si budú myslieť, že si odišla."
"To nemajú nič iné na práci v piatok večer?" spýtala sa Helen beznádejne.
"Na akom ostrove si to ty vyrastala?" odpovedala Kate sarkasticky. Helen si na chvíľu oprela hlavu na jej rameno a potom sa vyrovnala. "Môžeš spraviť aj inventúru. A ostať ako dlho chceš," dodala keď Helen odchádzala.
Robiť inventúru nebola jej obľúbená práca, no v ten večer jej to nevadilo. Bola taká zamestnaná počítaním vecí v obchode, ani si nevšimla, že už zamykajú predné dvere.
"Takže. Čo sa v skutočnosti stalo medzi tebou a Lucasom?" spýtala sa Kate, bez toho aby sa na ňu pozrela.
"Kiež by som to vedela," vzdychla si Helen, keď sa opierala o metlu.
"Každý hovorí o vás dvoch. A nielen decká," povedala Kate s úsmevom. "Takže čo sa stalo?"
"Pozri, keby som na to mala vysvetlenie, ver mi, už by som to rozkričala v uliciach. Neviem prečo som ho napadla," povedala Helen. "A najhoršie ne tom je, že ten útok nebolo to najhoršie."
"Budeš mi to musieť vysvetliť," povedala Kate. Dala nabok peniaze, ktoré počítala. "No tak. Povedz mi to. Čo bolo to najhoršie?"
Helen pokrútila hlavou a pokračovala v zametaní. V hlave vždy počula šepkanie, ktoré by mohlo vysvetľovať čo sa naozaj stalo, slová ako netvor, príšera alebo čarodejnica. Nezáležalo na tom ako sa Helen vždy snažila umlčať ho, ten hlas sa vždy vrátil. A najhoršie na tom bolo zistenie, že by naozaj jednou z tých vecí mohla byť.
"Nič," povedala Helen, neschopná pozrieť sa na ňu.
"Ono to nezmizne, ak o tom nebudeš hovoriť," tlačila na ňu Kate. Helen vedela, že má pravdu a vedela aj to, že jej môže veriť. A navyše sa o tom musela s niekým porozprávať, inak sa z toho asi zblázni.
"Mávam nočné mory. Vlastne mávam tú istú stále dookola a zdá sa byť taká skutočná. Akoby som niekam išla zatiaľ čo spím."
"Kam chodievaš?" spýtala sa Kate jemne. Obišla pult, aby ju zastavila v zametaní a sústredila sa.
Helen si predstavila suchý, beznádejný svet bez života, kde bola nútená chodiť posledných pár nocí.
"Je to suché miesto. Všetko je bezfarebné a bez života. Počujem tiecť vodu v diaľke, akoby tam niekde bola rieka, ale nedokážem ju nájsť. Akoby som sa tam snažila niečo nájsť, myslím."
"Suchá krajina, hmm? Vieš, je to celkom bežné v snoch," uistila ju Kate. "Píšu to v každej knihe o snoch."
Helen prehltla svoju frustráciu a prikývla. "No, áno, ale keď sa ráno zobudím a moje nohy..." prestala, počula ako šialene to znie. Kate študovala jej tvár na chvíľu.
"Si námesačná? To je ten problém?" Kate ju chytila za ramená, aby ju podporila. Helen rozhodila rukami a pokrútila hlavou.
"Neviem, čo robím. Ale som taká unavená, Kate," povedala. V očiach sa jej objavili slzy. "Aj keď konečne zaspím, vždy, keď sa zobudím, som taká unavená, akoby som stále iba bežala a bežala. Tuším mi začína preskakovať." Nervózne sa zasmiala.
Kate ju pevne objala. "Je to v pohode. Prídeme na to," povedala upokojujúco. "Už si o tom hovorila so svojim otcom?"
"Nie. A ani nechcem," povedala Helen a odtiahla sa od Kate, aby sa na ňu mohla pozrieť. Kate jej venovala znepokojený pohľad a Helen pokračovala. "Ak budem ďalší týždeň ešte stále mimo, porozprávam sa s ním, dovtedy si myslím, že už sme obaja mali dosť dramatický týždeň."
Kate prikývla. "Ty sa rozhodni kedy budeš pripravená o tom hovoriť so svojim otcom, a ja tam budem s tebou. Moja malá loca (pozn.: po španielsky šibnutá)," doberala si ju s úsmevom. Helen sa na ňu tiež usmiala, vďačná že mala Kate, ktorá ju vždy vypočula a upokojila, keď to potrebovala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama