.

2.kapitola - Starcrossed 2/2

10. března 2012 v 14:46 | Niki |  Starcrossed
...........





"Hamiltonová. Tento rok budeš behaťs chlapcami," povedala trénerka necitlivo. Potom ostatným povedala, aby sa postavili na dráhu. Helen sedela na lavičke, zvažovala svoje možnosti, zatiaľ čo ostatní odchádzali. Nechcela spraviť rozruch, ale dotklo sa jej , že k nej neboli spravodlivý. Brucho ju začalo kŕčovito bolieť.
"Choď sa s ňou porozprávať! Nedovoľjej, aby ťa odháňala," povedala Claire rozhorčene keď odchádzala.

Zmätená a so strachom, že ju bude bolieť brucho, vstala a prikývla.

"Trénerka Tarová? Nemôžeme to byť tak ako vždy?" zakričala. Trénerka Tarová sa zastavila a otočila sa aby ju vypočula, ale nevyzerala moc nadšene. "Teda, myslím, prečo nemôžem proste trénovať zo zvyškom dievčat, keďže som dievča?" dokončila Helen nepresvedčivo.

"Rozhodli sme sa, že potrebuješ viac trénovať," odpovedala trénerka chladným hlasom. Helen mala vždy pocit, že ju trénerka nemala moc v láska, teraz si tým bola istá.

"Ale ja nie som chlapec. Nie je to fér, aby ste ma nútili behať s nimi," Helen sa snažila argumentovať. Dvoma prstami sa chytila brucha.

"Kŕče?" spýtala sa trénerka a náznak súcitu sa jej vkradol do hlasu. Helen prikývla a trénerka pokračovala. "Tréner Brant a ja sme si všimli niečo zaujímavé na tebe, Helen. Nezáleží proti komu budeš bežať, ani ako rýchlo alebo pomaly budeš bežať, vždy budeš druhá alebo tretia. Ako je to možné? Máš na to odpoveď?"

"Nie. Neviem. Proste len bežím, snažím sačo najviac."

"Nie, nesnažíš," povedala trénerka tvrdo. "A keď chceš štipendium, budeš musieť začať vyhrávať závody. Hovorila som s pánom Hergeshimerom... " Helen si nahlas povzdychla, ale trénerka pokračovala ďalej. "Toto je malá škola Hamiltonová, zvykaj si na to. Pán Hergeshimer mi povedal, že by si chcela štipendium za beh, ale keď ho chcešbudeš si ho musieť zaslúžiť. Možno, ak ťa prinútim behať s chlapcami, naučíš sa brať svoj talent vážne."

Táto myšlienka mala na Helen zlý vplyv. Strašne sa bála, že dostane kŕče alebo bolesť brucha, až začala chytať paniku. Začala koktať.

"Dokážem to, vyhrám závody, len ma prosím neoddeľujte od ostatných," prosila a zatajila dych, aby zadržala bolesť.

Trénerka bola drsná, ale nebola krutá. "Si v poriadku?" spýtala sa starostlivo a začala Helen trieť medzi lopatkami. "Polož si hlavu medzi nohy."

"Som v pohode, to sú len nervy,"vysvetlila Helen cez zaťaté zuby. Nadýchla sa a pokračovala, "Keď vám sľúbim, že vyhrám viac závodov, necháte ma behať s dievčatami?". Trénerkaštudovala Helenin zúfalý výraz a prikývla, trocha otrasená, že bola svedkom takého panického šoku. Nechala ju ísť za dievčatami, ale pripomenula jej, že od nej očakáva víťazstvá. A viac ako iba pár. Ako Helen bežala na trať, dívala sa do zeme. Akademické štipendium, by sa hodilo, ale to by znamenalo súťažiť s Claire a to nechcela.

"Hej, Giggles," povedala Helen keď ju ľahko dohnala. Claire už chytala dych a potila sa.

"Čo sa stalo? Bože, je tak teplo!" vykríkla napäto.

"Myslím, že celá škola sa snaží zistiťkoľko toho zvládnem naraz."

"Vitaj v mojom svete," zasyčala Claire"Japonské...deti...to majú...horšie...zvykneš si na to." Po niekoľkých ďalších pokusoch udržať krok s Helen dodala: "Môžeme... spomaliť? Nie všetci sú z planéty Krypton."

Helen sa prispôsobila Claire, lebo vedela,že už má za sebou aspoň pol míle. Málokedy zvykla trénovať, lebo vedela, že aj bez cvičenia by mohla byť prvá. Desilo ju to, preto spravilo to čo vždy, keď si na to spomenula. Ignorovala to a ďalej sa rozprávala s Claire.

Po celý čas Claire nemohla prestať hovoriťo Delosovich chlapcoch. Aspoň tri krát Helen povedala, že jej Lucas podržal dvere, keď odchádzala z triedy. Čo potvrdzovalo, že bol nielen gentlmen, ale aj zamilovaný do Claire. Jason, bol naopak gay alebo snob, lebo sa ňu pozrel iba raz, a aj to sa rýchlo odvrátil. A navyše bol ažpríliš dobre oblečený, akoby bol Európanom.

"Veď žil v Španielskuskoro tri roky, Gig. Prakticky je Európanom. Môžeme sa o nich prosím prestať rozprávať? Bolí ma z toho hlava."

"Prečo si jediná osoba na škola, ktorú nezaujímajú? Nie si ani zvedavá ich vidieť?"

"Nie! A podľa je úbohé, aby sa kvôli ním tak celé mesto rozplývalo!" zakričala Helen.

Claire sa zastavila a zazrela na ňu. Nevyzeralo to, že by na ňu chcela kričať, len sa proste nevedela zastaviť.

"Už som znudená Z Delos rodiny!"pokračovala Helen, aj keď uvidela Clairinu prekvapenú tvár. "Je mi zle z toho všetkého, a dúfam, že ich nikdy nestretnem!"

Helen sa rozbehla dopredu a nechala Claire samu na dráhe. Skončila prvá, presne ako dúfala, ale spravila to ažpríliš rýchlo, takže sa na ňu trénerka Tarová prekvapene pozerala, lebo prekonalaškolský rekord. Helen sa vydýchala a zamierila do šatne. Schmatla svoje veci a vyrazila zo školy, ani sa s nikým nerozlúčila.

Na ceste domov začala Helen plakať. Išla popri domoch na ulici a snažila sa upokojiť. Helen netušila, prečo bola taká naštvaná a prečo sa tak hrozne správala k svojej najlepšej priateľke. Potrebovala trochu pokoja a ticha.

Na Surfside bola havária, nejaký obrovský kamión sa snažil odbočiť na úzku cestu a prevrátil sa. Šoféri boli v poriadku, ale dlhý rad áut zablokoval celú dopravu. Helen vedela, že by nedokázala prejsť cez, bez toho aby si ju všimli policajti. Rozhodla sa ísťdlhšou cestou domov. Otočila sa a zamierila smerom do centra mesta, prešla popri kine, lodenici a knižnici, ktorá pripomínala Grécku hrobku so svojou architektúrou. A preto ju Helen milovala. Budova bola žiarivo biela a vyčnievala ako maják. Helen si pomyslela, že aspoň nie je jediná, čo vyčnieva.

Keď dorazila domov, snažila sa dať sa dokopy. Dala si osviežujúcu studenú sprchu a zavolala Claire, aby sa ospravedlnila. Nezdvíhala to. Nechala jej dlhý odkaz a zvalila to na hormóny, teplo, stres a veľa iných vecí, aj keď vedela, že to neboli skutočné dôvody. Celý deň bola podráždená. Vonku bol stále ťažký vzduch. Helen otvorila všetky okná v dvojposchodovom, ale žiadny vzduch neprichádzal dovnútra. Čo to bolo za divné počasie? Vzduch bol pre Nantucket trošku divný, veď boli pri mori, vietor tu fúkal každý deň. Helen si obliekla tenké tielko a šortky. Rozhodla sa uvariť večeru. Na rade mal byť jej otec a technicky on bol zodpovedný, za všetky nákupy, jedlá a riady ešte na pár dní, ale potrebovala niečo robiť s rukami, inak by ich asi použila na lezenie po stene.

Podľa Helen boli cestoviny najjednoduchšie jedlo, a lasagne patrili k najlepším z nich. Ak by robila rezance, bola by zaneprázdnená na celé hodiny, presne ako chcela, takže vybrala múku a vajíčka a dala sa do práce.

Keď sa Jerry vrátil domov, tak si okrem vynikajúcej vôni všimol, že v dome bolo nezvyčajne teplo. Našiel Helen sedieť za stolom, tvár a ruky mala zašpinené od múky, znepokojene držala náhrdelník, ktorý dostala od matky keď bola malá. V šoku sa porozhliadol okolo seba.

"Spravila som večeru," povedala mu ticho.

"Urobil som niečo zlé?" spýtal sa váhavo.

"Samozrejme, že nie. Prečo sa na to pýtaš,veď som ti spravila večeru?"

"Lebo zvyčajne, keď žena strávi hodiny varením večere a potom len sedí za stolom z naštvaným výrazom v tvári, znamená to, že nejaký chlap, spravil niečo veľmi hlúpe," povedal."Mal som aj inú ženu v živote, okrem teba, to predsa vieš."

"Si hladný alebo nie?" spýtala sa Helen s úsmevom a snažila sa zahnať svoju zlú náladu.

Hlad vyhral. Jerry zavrel ústa a šiel si umyť ruky. Helen nejedla nič od raňajok a mala by byť hladná. No keďjedlo ochutnala zistila, že nie je schopná nič jesť. Počúvala Jerryho a zatiaľ sa hrala s jedlom na tanieri. Pýtal sa jej na školu a snažil sa prepašovať trochu viac soli do svojho jedla. Helen sa snažila vyhýbať odpovediam tak ako vždy, ale nebola schopná mu dať viac ako jednoslabičné odpovede.

Aj keď išla do postele už o deviatej, o polnoci, keď jej otec vypínal televízor po zápase Red Sox, ešte bola hore. Bola unavená, ale zakaždým keď zavrela oči, počula tiché šepkanie.

Najprv si myslela, že vonku sa niekto hrá. Vyšla von na strechu a dívala sa do tmy. Všetko bolo pokojné, dokonca ani vietor nefúkal. Sadla si na zem a dívala sa na čierny oceán za domami.

Nebola tam už dlho, ale stále odtiaľ bol romantický výhľad na vodu. Keď bola Helen ešte malá myslela si, že jej mamu uniesol pirát a raz sa vráti na jednej z prichádzajúcej lodi.

Helen tam strávila celé hodiny, skúmala horizont a neskôr si uvedomila, že by nechcela opustiť Nantucket Harbor.

Helen sa zavrtela na drevenej podlahe a potom si spomenula, že tam hore mávala skrýšu. Jej otec ju od toho vždy odhováral, že odtiaľ spadne a ublíži si, no hocikoľkrát ju potrestal, vždy tam prekĺzla a schovávala sa tam. Po niekoľkých mesiacoch Jerry nakoniec ustúpil a dal jej povolenie tam chodiť. Dokonca jej postavil drevenú truhlicu, aby si do nej schovávala veci.

Otvorila truhlicu a vytiahla deku, ktorú si rozložila na podlahe. Ďaleko na vode boli lode a člny, ktoré by nemala počuť na takú vzdialenosť, no počula ich. Helen zavrela oči a započúvala sa do šumenia oceánu a plachiet. Konečne bola sama. Keďjej hlava konečne začala klesať, išla naspäť do postele a pokúsila sa znovu zaspať.



***



Stála na kamennom kopcovitom teréne, slnko silno ožiarilo suchý vzduch, až sa zdalo akoby sa obloha roztápala. Kamene boli bledo žlté a ostré, občas bolo vidno nízke kríky s tŕňmi. Jeden strom vyrastal zo svahu.

Helen bola sama. A potom už nebola.

Pod malými stromami sa objavili tri postavy. Boli také štíhle a malé, že si Helen najprv myslela, že sú to malé dievčatá, no potom si všimla svaly prepletené okolo kostí a uvedomila si, že sú veľmi staré. Všetky tri mali hlavu zohnutú a tvár mali pokrytú listami a strapatými čiernymi vlasmi. Mali na sebe roztrhaná biele šaty a boli zahalené do šedého prachu až po nohy. Od kolien dole bola ich pokožka tmavá zo zaschnutej krvi, ako putovali po púšti bosé.

Helen cítila jasný strach. Rýchlo od nich cúvala, porezala si bosé nohy o skaly a oškrela na tŕňoch. Tri ohavnosti spravili krok smerom k nej a ich ramená sa začali triasť od tichých vzlykov. Kvapky krvi im padali po tvári a tiekli dole po potrhaných šatách. Šepkali mená, zatiaľ čo im tiekli krvavé slzy.



***





Helen sa zobudila na úder. V tvári cítila pichľavú bolesť a divný zvuk v ušiach. Jerryho divoká a ustarostená tvár bola len pár centimetrov od jej a začínal sa v nej prejavovať pocit viny. Nikdy predtým ju neudrel. Musel sa niekoľkokrát nadýchnuť, aby mohol začať hovoriť. Hodiny na nočnom stolíku ukazovali 3:16.

"Kričala si. Musel som ťa zobudiť," koktal.

Helen bolestivo prehltla, snažila sa navlhčiť si napuchnutú jazyk. "Som v pohode. Zlý sen," zašepkala keď sa posadila.

Tvár mala mokrú od potu alebo od sĺz. Utrela sa a usmiala na otca, snažiac sa ho upokojiť. Nefungovalo to.

"Čo do čerta, Lennie? To nebolo normálne,"Povedal zvláštnym prenikavým hlasom. "Hovorila si veci. Hrozné veci."

"Ako napríklad?" zaškriekala. Bola smädná.

"Hlavne mená, zoznamy mien. A potom si začala opakovať 'krv za krv' a 'vraždy'. O čom sa ti dočerta snívalo?"

Helen si spomenula na tri ženy, tri sestry, a vedela, že nemohla o nich povedať svojmu otcovi. Pokrčila ramenami a klamala. Podarilo sa jej presvedčiť Jerryho, že vražda je celkom normálna vec ako zlý sen a sľúbila mu, že už nikdy nebude pozeraťhorory. Nakoniec ho konečne dostala do postele.

Pohár na jej nočnom stolíku bol prázdny a v ústach cítila sucho a jemnú bolesť. Položila nohy na zem, aby si mohla ísť pre vodu do kúpeľne a zalapala po dychu. Zapla svetlo aby lepšie videla, ale už si bola istá čo tam uvidí.

Chodidlá mala porezané a špinavé od prachu a lýtka poškrabané od tŕňov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 m-craft m-craft | Web | 10. března 2012 v 14:54 | Reagovat

Máš pěkný blog.... Chtěla jsem se tě zeptat jestli hraješ minecraft. Děkuju předem za odpověď.

2 terushka terushka | E-mail | 11. března 2012 v 9:44 | Reagovat

Wau! Přijde mi to trošku hororový :D Ale super!! xD Moc se mi to líbí, už aby se tam ale objevil Lucas.. To teprve bude mít grády :DDDDD
Děkuju moc za překlad, doufám, že co nejdřív bude další ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama