.

1.kapitola - Starcrossed 2/2

3. března 2012 v 20:48 | Niki |  Starcrossed
....




Kate bola v tridsiatych tokoch a stále bola inteligentná a kreatívna. Keď začala spolupracovaťs Jerrym, prerobila zadnú časť obchodu na útočisko pre maliarov a spisovateľov ostrova. Kate bola opatrná, aby každý kto miloval kávu a pečivo -od bohatých, básnikov, až po robotnícku vrstvu- sa cítil pohodlne, v priehradke kde sedel a čítal noviny. Mala spôsob, ako spraviť každého vítaným. Helen ju zbožňovala.



***



Keď Helen dorazila do práce na ďalší deň,Kate sa snažila uskladniť dodávku cukru a múky. Vyzeralo to žalostne.

"Lennie! Vďaka Bohu, že si tu. Myslíš, že by si mi mohla pomôcť...?" pokynula smerom na 40 vriec.

"Spravím to. Neťahaj to za roh, bude ťa bolieť chrbát, " varovala ju Helen, a ponáhľala sa, aby ju zastavila v nezmyselnom ťahaní. "Prečo to nespravil Luis? Nepracoval náhodou toto ráno? " spýtala sa Helen, poukazujúc na ďalšieho zamestnanca v obchode.

"Dodávateľ prišiel až po jeho odchode. Chcela som počkať, kým prídeš, ale zákazník sa o to skoro potkol, tak som sa snažila aspoň predstierať, že sa pokúšam tú mizernú vec odniesť preč,"povedala Kate.

"Postarám sa o múku, ak mi ty spravíšraňajky, " povedala Helen lichotivo, keď zohla, aby zdvihla vrece.

"Dohodnuté ", odpovedala Kate vďačne a odbehla s úsmevom. Helen počkala, kým sa Kate otočí, ľahko zdvihla vrece a prehodila si ho cez rameno. Vliekla sa s ním cez celý obchod a v kuchyni nasypala trochu múky do plastovej nádoby, ktorú zvykla Kate používať. Kým Helen úhľadne poukladala zvyšok dodávky do skladu, Kate jej pripravila ružovú limonádu, ktorú milovala, z Francúzska. Jedno z veľa miest, ktoré chcela Helen navštíviť.

"Nie, že by mi vadilo, že na niekoho tak tenkého si tak silná. Ale čo ma skutočne vytáča, " povedala Kate "je, že nikdy nie si udychčaná. "

"Som, " zaklamala Helen.

" Povzdychla si si, to je rozdiel."

"Len mám väčšie pľúca ako ty, to je všetko."

"Ale odkedy si vyššia, potrebuješ viac kyslíka, či nie? "

Štrngli si pohármi a napili sa limonády. Kate bola o niečo menšia a bacuľatejšia ako Helen, ale to neznamenalo, že je nízka alebo tlstá. Helen si vždy pomyslela, že Kate je zvodná, čo znamenalo, že má "sexy krivky". No nikdy jej to nepovedala, aby si to Kate náhodou nevzala zle.

"Je knižný klub dnes otvorený? " spýtala sa Helen.

" Uh-huh. Ale nemyslím si, že niekto bude chcieť hovoriť o Kunderovi (pozn.:česko-francúzsky spisovateľ), " povedala Kate s úškrnom a hrala sa s kúskami ľadu v pohári.

"Prečo? Nejaké klebety?"

"Nejakášialene veľká rodina sa presťahovala na ostrov. "

"Myslíšto miesto v Sconset? " spýtala sa Helen a na kývnutie Kate, prevrátila oči.

"Sú príliš dobrí, aby sa s nami zahadzovali? " doberala si ju Kate a oháňala sa so skondenzovanou vodou smerom k Helen. Helen predstierala výkrik a potom musela na okamih opustiť Kate, lebo niekoľko zákazníkov zvonilo. Hneď ako dokončila obchod vrátila sa a pokračovali v rozhovore.

"Nie. Len si nemyslím, že je divné kúpiť veľký pozemok pre veľkú rodinu. Hlavne, keď tam budú žiť dlhšiu dobu. Rozhodne je to lepšie, ako keď si nejaký bohatý pár kúpi tak veľký dom, že sa stratia cestou k poštovej schránke. "

"To je pravda, " pripustila Kate."Len som si myslela, že budeš o nich prejavovať väčší záujem. Hlavne, keď budešs niekoľkými z nich chodiť do školy. "

Helen tam stála ako sa jej Delos premietalo hlavou. To meno pre ňu ničneznamenalo. Ako by aj mohlo? Ale nejaká ozvena v jej hlave stále dokola opakovala "Delos " znovu a znovu.

"Lennie? Kam ideš?" spýtala sa Kate. Prerušili ju skorý návštevníci knižného klubu, ktorý už navzájom diskutovali.

Kate mala pravdu. Neznesiteľná ľahkosť bytia (pozn.: názov Kunderovej knihy), bolo nič oproti príchodu nových obyvateľov, hlavne odkedy zvesti odhalili, že sa sem presťahovali zo Španielska. Očividne pochádzali z Bostonu a presťahovali sa pred troma rokmi do Európy, s cieľom byť bližšie k ich početnej rodine a odrazu sa rozhodli vrátiť. Najviacčasu ľudia trávili nad diskutovaním časti "zrazu". Školský tajomník sa zmienil niekoľkým členom knižného klubu, že deti boli zapísané tak neskoro, že rodičia prakticky museli zaplatiť za to aby ich prijali. Členovia knižného klubu sa zhodli, že Španielsko museli opustiť v zhone, a že príčinou musela byť nejaká nezhoda s ich príbuznými.

Jedna vec, ktorú sa Helen podarilo zistiť z klebiet, bolo, že rodina Delos je trocha netradičná. Boli v nej dvaja otcovia, ktorí boli bratia, ich mladšia sestra, jedna matka (jeden z otcov bol vdovec), a 5 detí, všetci žijúci v jednom dome. Celá rodina mala byťneuveriteľne múdra, krásna a bohatá. Helen prevrátila očami, keď začula,že o Delos rodine hovoria ako o mýtických stvoreniach. V skutočnosti to tam len ťažko vydržala.

Helen sa pokúsila ostať za pultom a ignorovať šepotanie ľudí, lenže to bolo nemožné. Za každým, keď začula ako niekoho z Delosovcov spomenuli menom, pritiahlo to jej pozornosť ako keby na ňu kričali. Iritovalo ju to. Odišla od pultu a zamierila k stojanu na časopise, kde začala urovnávať police, len aby nejako zamestnala ruky.

Ako utierala police a napĺňala sklené fľaše sladkosťami, označovala si deti v hlave. Hector bol o rok starší ako Jason a Ariadne, ktoré boli dvojčatá. Lucas a Cassandra boli súrodenci, a boli aj bratrancom a sesternicou zvyšným trom.

Vymenila vodu kvetinám a obslúžila pár zákazníkov. Hector nebude prvý deň v škole, lebo ešte stále bol Španielsku so svojou tetou Pandorou, ale nikto nevedel prečo.

Helen si natiahla po ramená dlhé gumené rukavice, dlhú zásteru a začala sa prehrabávať v odpadkoch, aby oddelila recyklovateľné veci. Lucas, Jason a Ariadne budú som mnou na rovnakom stupni. Takže budem nimi obklopená. Cassandra je najmladšia. Má iba 14 a bude nováčikom.

Odišla do kuchyne a zapla umývačku riadu. Poumývala podlahu a začala počítať peniaze. Lucas je strašne hlúpe meno. Je to celé zle. Strašne to vyniká od ostaných.

"Lennie?"

"Čo! Oci! Nevidíš, že počítam? " povedala Helen a treskla rukami o pult, tak silno, že celá hromada peňazí sa jej rozpadla. Jerry zdvihol ruky v upokojujúcom geste.

"Zajtra je prvý deň školy," pripomenul jej čo najmiernejším hlasom.

"Ja viem," odpovedala neprítomne, stále bola nevysvetliteľne podráždená, ale snažila sa to nepreniesť na svojho otca.

"Zlatko, už je skoro jedenásť," povedal jej. Kate prišla zo zadu, aby skontrolovala hluk.

"Ty si ešte stále tu? Naozaj ma to mrzí, Jerry," povedala v rozpakoch. "Helen, povedala som ti, aby si zavrela dvere a išla domov o deviatej."

Obaja sa dívali na Helen, ktorá poukladala každú bankovku a mincu na úhľadnú kôpku.

"Trocha som sa pozabudla," povedala nepresvedčivo.

Po výmene ustarostených pohľadov s Jerrym, prevzala Kate počítanie a oboch poslala domov. Ešte stále mimo, dala Helen pusu Kate a snažila sa prísť na to, ako mohla stratiť tri hodiny života. Jerry dal Helenin bicykel do zadnej časti Pigu a bez slova naštartoval.Pár krát po ceste sa na ňu pozrel, ale ničnepovedal, až kým nezaparkoval na príjazdovej ceste.

"Jedla si niečo?" spýtal sa ticho a nadvihol obočie.

"Neviem...áno?"Helen netušila čo a kedy naposledy jedla. Matne si pamätala, že jej Kate nakrájala nejaké čerešne.

"Si nervózna zo zajtrajška?"

"Asi áno," povedala neprítomne. Jerry sa na ňu pozrel a kusol sa do spodnej pery. Vzdychol si pred tým ako začal hovoriť.

"Rozmýšľal som, že by si sa možno mala porozprávať s doktorom Cunninghamom o tých liekoch na fóbiu. Vieš , tie pre ľudí, čo majú problémy v daveľudí. Agorafóbiu! Tak sa to volá," vyhŕkol, keď si spomenul. "Myslíš, že by ti to pomohlo?"

Helen sa usmiala a pohrávala sa so svojim náhrdelníkom. "Nemyslím, oci. Nebojím sa ľudí, len som hanblivá."

Vedela, že klame. Nebolo to len tým, že bola hanblivá. Kedykoľvek, keďpriťahovala na seba pozornosť, aj keď nevedomky, žalúdok ju bolel tak veľmi, ako keby mala žalúdočnú chrípku alebo menštruáciu, ale radšej by si dala podpáliť vlasy, ako by to mala povedať svojmu otcovi.

"A si v poriadku? Viem, že by si sa nikdy nespýtala, ale potrebuješ pomoc? Lebo si myslím, že ťa to drží späť..." začala Jerry, ale Helen ho prerušila. "Som v pohode. Vážne. Nechcem hovoriť s doktorom Cunninghamom a nechcem žiadne lieky. Chcem len ísť dovnútra a niečo zjesť,"povedala rýchlo a vystúpila z Jeepu.

Otec ju pozoroval s Jemným úsmevom, keď vyberala svoj starý bicykel zo zadu a položila ho na zem. Veselo zazvonila zvončekom na bicykli a uškrnula sa na otca.

"Vidíš,som len tvrdohlavá," povedala.

"Keby si len vedela, aká ťažké by bolo pre hocijakú iné dievča v tvojom veku, urobiť čo si práve ty spravila, vedela, by si o čom hovorím. Ty nie si priemerná Helen. Snažila si sa byť, ale nie si. Si ako ona," povedal si tichým hlasom.

Užpo tisíci krát Helen prekliala svoju matku, ktorú si vôbec nepamätala, za to,že zlomila jej otcovi srdce. Ako by niekto mohol opustiť tak dobrého chlapa, aspoň bez rozlúčky? Bez fotografie na to, aby si ju pamätala?

"Fajn, vyhral si! Nie som priemerná, som špeciálne, ako hocikto iní," doberala si ho Helen, aby ho rozveselila. Šťuchla do neho bokom, keď prechádzala okolo neho a tlačila bicykel do garáže. "A teraz, čo máme na jedenie? Hladujem, a navyše tento týždeň máš byť ty otrokom v kuchyni."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 3. března 2012 v 21:22 | Reagovat

:) Super! Tvůj překlad se mi líbí, na slovenštinu si docela zvykám, není to ani takový problém, i když trošku zvláštní to je :D
Líbilo se mi, jak hned od začátku si našla něco proti Lucasovi- jeho jméno :DD Vypadá to dost dobře, už se těším na další a děkuju za překlad ;D

2 terushka terushka | E-mail | 5. března 2012 v 20:13 | Reagovat

Kdy bude další kapitola? :)

3 Niki Niki | 6. března 2012 v 16:20 | Reagovat

pokusim sa do soboty, len tento tyzden mam toho vela tak moc nestiham...

4 terushka terushka | E-mail | 6. března 2012 v 17:41 | Reagovat

[3]: ok, díky x)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama