.

1.kapitola - Starcrossed 1/2

3. března 2012 v 20:47 | Niki |  Starcrossed
Ospravedlnujem sa, ak tam budu nejake chyby :)





"Ale keď mi kúpiš nové auto teraz, tak keď pôjdem na vysokú, za dva roky bude tvoje. Stále prakticky nové. " povedala Helen optimisticky. Nanešťastie jej otec nebol hlupák.

"Lennie, len preto, že štát Massachusetts si myslí, že je v poriadku pre šestnásť -ročných šoférovať... " začal Jerry.

"Skoro sedemnásť. " pripomenula mu Helen.

"Aj tak to neznamená, že s tým musím súhlasiť. "Vyhrával, no Helen ešte stále neprehrávala.

"Ale Pigu zostáva ešte jeden, možno dva roky života." Povedala Helen, poukazujúc na starodávny Jeep Wrangler, s ktorým jej otec jazdil a momentálne bol zaparkovaný pred zámkom, kde bola podpísaná Magna Carta.

"A mysli na všetky peniaze, ktoré by sme ušetrili za plyn, kebyže máme hybrida alebo dokonca keby sme prešli na elektriku. Oci, bude to vlna budúcnosti."

"Hmm." To bolo všetko, čo povedal.

Teraz už prehrala.

Helen Hamilton si ticho povzdychla a pozrela sa cez zábradlie na trajekt, ktorý ju prinášal späť do Nantucketu. Uvažovala nad ďalším rokom jazdy na bicykli do školy v novembri a jazdu s autobusom, keď bude sneh príliš hlboký. Zachvela sa nad zvažovaným utrpením a snažila sa nemyslieť na to. Niektorý z turistov Labor Day (sviatok práce) na ňu pozerali, čo nebolo nič nezvyčajné, preto otočila hlavu čo najjemnejšie to šlo. Keď sa Helen pozrela do zrkadla, všetko čo videla boli základy- dve oči, nos a ústa- ale cudzinci, ktorý neboli z ostrova mali vo zvyku zazerať, čo bolo veľmi otravné.

Našťastie pre Helen, väčšinu turistov na trajekte tam bola kvôli výhľadu, a nie kvôli jej portrétu. Boli rozhodnutí napchať do seba malé krásy prírody pred koncom leta, že sa cítili povinní vzdychať nad každým zázrakom Atlantického oceána. Pokiaľ išlo o ňu, vyrastať na malom ostrove, bolo pre ňu utrpením a nevedela sa dočkať odchodu na vysokú školu, preč z ostrova, preč z Massachusetts a preč z východného pobrežia.

Nebolo to tak, že by neznášala svoj domov. Vlastne ona jej otec vychádzali spolu skvele. Jej mama ich opustila, keď bola ešte malá, ale Jerry sa rýchlo naučil ako dať dcére množstvo pozornosti. Nepreháňal to, no bol tam pre ňu vždy, keď ho potrebovala. Pochovaná pod tenkou vrstvou odporu nad súčasnou autovou situáciou, vedela že lepšieho otca si želať ani nemohla.

"Hej, Lennie! Ako sa má vyrážka? " zareval známy hlas. Blížila sa k nej Claire, Helenina najlepšia priateľka od narodenia. Odstrčila zo svojej cesty niekoľko tlačiacich sa turistov.

Morskí strelení každodenní návštevníci uhýbali od Claire akoby bola futbalový útočník a nie nízke škriatkovsky vyzerajúce dievča, obuté do vyvýšených sandálov.

Ľahko sa kĺzala preč od zmätku, ktorý spôsobila a postavili sa k zábradliu vedľa Helen.

"Giggles! Vidím, že máš za sebou tiež školské nakupovanie, " povedal Jerry po jednoručnom objatí s Claire.

Claire Aoki, alias Giggles, bola pohodový človek. Každý, kto sa pozrel na jej 158 cm stavbu a jemné ázijské črty a nedokázal rozpoznať jej vlastné nedokonalosti, riskoval hrozné utrpenie v rukách veľmi podceneného súpera. Prezývku "Giggles"(chichot) mala odkedy bola dieťa. Na obranu jej priateľov a rodiny, bolo nemožné ju nevolať Giggles. Claire mala najlepší smiech vo vesmíre. Nikdy nebol nútený alebo prenikavý, bol to smiech, ktorý dokázal prinútiť každého kto ho počul , aby sa usmieval.

"Fo-sho, predok mojej najlepšej priateľky, " odpovedala Claire. Objala Jerryho späť s nefalšovanou náklonnosťou, ignorujúc jeho použitie obávanej prezývky. "Mohla by som sa porozprávať s vašim potomkom? Ospravedlňujem sa za to, že som taká hrubá, ale je to veľmi tajné. Povedala by som Vám to, ale... "

"Ale potom by si ma musela zabiť, " dokončil Jerry múdro. Ochotne a s úľavou odišiel, aby si mohol kúpiť sladkú sódu, zatiaľ čo jeho dcéra, šéfka potravinovej polície, sa nepozerala.

"Čo máš v tej taške?" spýtala sa Claire. Schmatla Heleninu korisť a začala sa v nej prehrabávať. "Džínsy, sveter, tričko, spodné...waw! Chodíš nakupovať spodné prádlo so svojím otcom?! "

"Nie, že by som mala na výber! " Sťažovala sa Helen, zatiaľ čo si zobrala tašku späť. " Potrebovala som novú podprsenku! A otec sa schováva v kníhkupectve, kým si ja vyskúšam všetky veci. Ale ver mi, aj keď viem, že je na druhej strane ulice, zatiaľ čo ja nakupujem spodné prádlo je to neznesiteľné". povedala s úsmevom na červenajúcej sa tvári.

" Nemôže to byť, až také strašné. Neni to tak, že by si sa snažila kúpiť si niečo sexy. Kriste, Lennie, myslíš, že by si sa mohla obliekať viac ako moja babička?" Claire vytiahla pár bielych bavlnených nohavičiek. Helen schmatla babičkine nohavičky a napchala ich na spodok tašky zatiaľ čo sa Claire smiala.

" Ja viem som tak otravná, že to začína byť nákazlivé," odpovedala Helen a Claire podpichovanie odpustila, ako vždy. " Nemáš strach, že odo mňa chytíš smrteľnú chorobu loserov? "

" Nie. Som taká úžasná, že som imúnna. Navyše si dáš ľahko podplatiť. A zbožňujem ako vždy sčervenáš, keď hovorím o spodnom prádle."

Claire bola nútená zmeniť svoju pozíciu, kvôli pár turistom, ktorý vnikli medzi nich. Spolupracujúc s pohyblivosťou lode, Claire odstrčila turistov z cesty, s jedným z jej ninja pohybov. Posunuli sa ďalej, smejúc sa na rozvlnenej vode, ani si nevšimli, že sa ich Claire dotkla. Helen sa pohrávala so srdcovým náhrdelníkom, ktorý stále nosila a využila príležitosť zhrbiť sa, aby mohla byť bližšie k svojej malej kamarátke.

Nanešťastie pre plachú Helen, mala 179 cm a stále rástla. Už sa modlila k Ježišovi, Budhovi, Mohamedovi a Vishnuovi, aby to zastavili. No sľúbila si, že aspoň bude vysoká 182cm, môže prekonať mieru bezpečného zábradlia a vrhnúť sa dole z majáku v Siasconset.

Predajcovia jej vždy hovorili, aké má šťastie, ale ani oni jej nedokázali nájsť nohavice, ktoré by jej boli dobré. Už sa vzdala myšlienky, že by si našla cenovo dostupné nohavice, ktoré by boli dosť dlhé. Preto si musela kupovať o niekoľko čísiel väčšie a aby jej nepadali, priväzovala si ich okolo členkov. Helen si bola istá, že " zlé a žiarlivé" predavačky nechodili s priviazanými džínsami.

"Vyrovnaj sa" odsekla Claire automaticky, keď zbadala, že sa hrbí, Helen poslúchla. Claire bola háklivá na zlé držanie tela, čo mala od svojej mamy a kimono nosiacej babičky.

"Dobre! K hlavnej téme," oznámila Claire. "Vieš o tej vile, ktorú vlastnil ten chlapík z New England Patriots? "

" Ten na Sconset? Áno. Čo s ním?" spýtala sa Helen predstavujúc si súkromnú pláž domu, bola rada, že jej otec nezarábal v obchode toľko peňazí, aby mohol kúpiť dom blízko vody. Keď bola Helen ešte dieťa, skoro sa utopila a od tej doby tajne verila, že Atlantický oceán sa ju snažil zabiť. Túto paranoju si nechala iba pre seba...

mysliac si, že bola príšerným plavcom. Odvtedy na niekoľko minút dokázala zniesť vodu, ale hnusila sa jej. Predsa len, topila sa ako kameň, aj keď bol oceán slaný a ona plávala ako len mohla.

" Konečne ho predali nejakej veľkej rodine," povedala Claire. "Alebo dvom rodinám. Nie som si istá, ale myslím si, že sú tam dvaja otcovia, ktorý sú súrodenci. Obaja majú deti- takže deti sú bratranci?" Claire zvrásčila obočie. "To je jedno, pointou je, že ktokoľvek sa tam nasťahoval, má plno detí. A všetci sú v rovnakom veku. To znamená, že dvaja chlapci budú na našej úrovni."

"A nechaj ma hádať, " pokračovala Helen bezvýrazne. "Vyveštila si si, že obaja chlapci sa do teba šialene zamilujú a budú tragicky bojovať na život a na smrť."

Claire kopla Helen do nohy. "Nie ty trkvas. Jeden pre každú z nás."

Helen si šúchala nohu, predstierajúc, že je zranená. Aj keď ju Claire kopla úmyselne, nebola dosť silná, aby jej zanechala modrinu.

"Jeden pre každú z nás? To je netypicky zlá dráma pre teba." doberala si ju Helen. "Je to príliš jednoduché. Ale čo toto? Obidve sa zamilujeme do toho istého chlapca, alebo nesprávneho - ktorý nás nebude mať rád- a potom my dve budeme bojovať na život a na smrť."

"O čom to táraš? " spýtala sa Claire sladko, pričom si kontrolovala nechty a predstierala, že nechápe.

"Bože, si taká predvídateľná, " odpovedala Helen s úsmevom. "Každý rok oprášiš tie karty, čo si si kúpila na výlete v Saleme a predpovedáš, že niečo úžasné sa stane. Ale jediná vec, čo ma každý rok prekvapí, že sa neunudíš doma cez zimné prázdniny."

"Prečo s tým bojuješ? " protestovala Claire. "Vieš, že sa niečo špeciálne sa nám stane. Ty a ja sme až príliš skvelé, aby sme boli obyčajné. "

Helen pokrčila ramenami. "Som úplne šťastná ako obyčajná. Vlastne, asi by som bola zničená, ak máš naozaj pravdu o zmene."

Claire naklonila hlavu na jednu stranu a civela na ňu. Helen si narovnala vlasy, aby jej obkolesovali tvár. Neznášala, keď na ňu civeli.

"Ja viem, že by si bola. No, jednoducho si nemyslím, že by si ty bola niekedy obyčajná. " odpovedala Claire zamyslene.

Helen zmenila tému. Hovorili o svojich školských plánoch, bežeckej dráhe, o počasí alebo či by si nemali dať ostrihať ofinu. Helen chcela skúsiť niečo nové, ale Claire bola proti tomu, aby sa Helen chytala svojich dlhých blond vlasov s nožnicami. Potom si uvedomili, že sa až dostali príliš blízko k "perverznej zóne" na trajekte a museli narýchlo ustúpiť.

Obe neznášali túto časť lode, ale Helen bola na ňu obzvlášť citlivá na to, že jej pripomínala jedného strašidelného chlapíka, ktorý ju sledoval raz v lete, lenže potom jedného dňa zmizol. No namiesto toho, aby sa jej uľavilo, rozmýšľala nad tým, či nespravila niečo zlé. Nikdy to nepovedala Claire, ale, keď sa to stalo, bol tam divný záblesk a potom vôňa spálených vlasov. Potom ten chlap proste zmizol. Ešte stále jej bolo zle, keď na to pomyslela, ale brala to iba ako nejaký zlý vtip. Prinútila sa k smiechu a nechala Claire odtiahnuť ju do inej časti trajektu.

Jerry sa k nim pripojil, hneď ako priplávali do prístavu a vystúpili. Claire im zamávala na rozlúčku a sľúbila Helen, že ju navštívi na ďalší deň v práci, ale keďže to bol posledný deň leta, pochybovala o tom.

Helen pracovala pár dní do týždňa u svojho otca, ktorý bol spolumajiteľom obchodu so zmiešaným tovarom na ostrove. Okrem ranných novín a čerstvej šálky kávy, News Store taktiež ponúkal slaný karamel, sviečky, karamelky, krištáľové poháre... Boli tam aj čerstvé kvetiny, ručne vyrobené pohľadnice a suveníry pre turistov. Pre miestnych tam bola chladnička s mliekom a vajíčkami.

Asi pred 6 rokmi New Store rozšíril svoju ponuku o Katine koláče a odvtedy mali viac zákazníkov. Kate Rogers bola najlepšia v pečení. Mohla zobrať čokoľvek a upiecť z toho koláč, tortu alebo muffin. Dokonca aj všeobecne nenávidenú zeleninu ako brokolicu alebo kel sa stali Katinimi obeťami a stali sa súčasťou plnky croissantov.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 3. března 2012 v 21:10 | Reagovat

Super! Helen se mi zamlouvá a Claire mi přijde jako správně praštěná kámoška, což mám v knížkách ráda :) Už se nemůžu ale dočkat Lucese :DD
Díky moc za překlad ;)

2 terushka terushka | E-mail | 3. března 2012 v 21:10 | Reagovat

*Lucase :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama