.

Kingdom of mask - 8.kapitola

19. ledna 2012 v 11:06 | Lunar |  Kingdom of mask
"Niekto sa hrá s mojou mysľou."


Bolela ma hlava.
Zobudila som sa, a keď som vstala, zistila som, že ma bolí aj celé telo. Žiadne modriny som však nemala.
Pohybovala som sa ako vo sne. Prešla som k zrkadlu mierne tackavým pohybom ako opilec. Rozpamätávala som si na včerajšok. Tancovala som s Ravenom. Bola som na hostine. Mala som veľa krvi. Keď som sa vrátila prišla s nejakým nápojom slúžka, ale už si nepamätám akým. Potom som už mala len veľkú čiernu dieru. Urputne som sa snažila zistiť čo sa dialo potom, ale po pol minúte som klesla na kolená so vzlykom. Hučalo mi v hlave a zosilnilo sa to ešte viac, keď som to chcela zistiť.
Rozhodla som sa nechať to tak. Nepočula som keď niekto otvoril dvere. Ani či zaklopal. V mojej hlave to len dunelo a všetok zvuk som počula ako vzdialenú ozvenu.
Donútila som sa otočiť hlavou a pozrieť sa na "môjho hosťa"...
Bol to Raven. Pozeral sa na mňa s obavami a ja som si uvedomila, že ešte stále kľačím.
Rozhodla som sa rýchlo postaviť. Vložila som do toho značnú silu, ale ako náhle som sa ťarbavo postavila, zatočila sa mi hlava a SKORO som padla na zem. Raven, ako upír bol dosť silný a rýchly, takže ma na šťastie stihol zachytiť. "Myslím, že si sa dosť opila krvou." poznamenal...

Raven

Stále mi to nešlo do hlavy. Aj keby sa ňou opila, do rána by určite vytriezvela.
Chytila sa za hlavu. Opäť sa jej krútila. Radšej som ju stále držal.
"Ja... no moc si toho nepamätám, ale teraz som si niečo spomenula."
"Čo také?"
"Čo bolo v tom víne, čo si včera poslal po slúžke?"
"Kedy?"
"Veď po tej oslave, alebo čo to bolo."
"Ja som ti nič neposlal a víno, alebo nejaké iné pitie už vôbec nie."
"Ale nerob sa hlúpim. Bola to nejaká nová slúžka. Hovorila, že si rozkázal mi to dať, aby sa mi po toľkej krvi uľavilo."
"Nie. Nerobím sa hlúpim. Naozaj som nič nerozkázal."
"Tak to je dosť zlé, pretože ja som to..." Nedokončila. Chytila sa za hlavu a v kŕči sa zohla. Padla by na zem, ale stihol som ju ešte chytiť.
"Čo sa to tu do pekla deje?!"
Zdá sa, že Helen sa už uľavilo.
"Je to v poriadku, už je mi dobre." Povedala Helen keď sa odo mňa vyslobodila.
"Ďakujem, ale naozaj sa cítim dobre."
"Neverím ti, Helen. Ešte pred pár sekundami to vyzeralo úplne inak. Čo si to chcela povedať?"
"Nič. Už nič." Sladko sa na mňa usmiala, ale bolo to dosť neprirodzené.
"Kam ideš?" Zvolal som na ňu. Spravila krok ku dverám, ale otočila sa.
"Preč. Asi sa prejsť na čistý vzduch."
"Tak to ani náhodou! Ideš pekne k liečiteľke. Snáď zistí čo ti je a dá ti nejaké bylinky, alebo nejaký odvar."
"Nie Raven. Už mi je dobre a ja sa chcem vyvetrať" povedala.
"Tak to máš smolu, pretože tu velím ja." Spravil som pár krokov k nej a zavelil "Ideme." Nepohla sa a tak som jej išiel otvoriť dvere. Keď som siahol na kľučka, zastavila ma. Položila si ruku na moju a povedala:
"Raven, neboj sa toľko o mňa."
"Ale, ja nechcem aby sa ti niečo stalo." Vzdychol som. Stále bolo divné niečo takéto priznať. Nebol som moc zvyknutý ukazovať moje city.
"Si zlatý, ale nechaj ma prosím. Neviem ako ti mám dokázať, že mi je už fajn."
"Ja viem ako. Skontroluje ťa liečiteľka."
"NIE!" Skríkla. Dosť ma tým zaskočila. Ešte som ju nepočul tak nahnevanú a zlú. Naozaj zlú. Priam to z nej sršalo.
"Prepáč, asi som ako malé decko. Proste ich nemám rada."
Chytila ma okolo krku a POBOZKALA!
Musím povedať, že to bolo krásne, ale nesedelo mi to. Jej bozk bol nútený. Odtrhol som sa od nej.
"Čo to robíš? Keď si ma chceš získať len kvôli liečiteľom si iný človek. Prestávam veriť, že si to ty Helen a to je ešte len ráno." Zloba sa jej zaleskla v očiach, ale odpovedala pokojným tónom.
"Nie Raven. Milujem ťa." Išla ma znovu pobozkať, ale tentoraz som ju od seba odstrčil ani sa ma nestihla dotknúť.
"Ty ma nemiluješ! Ja som to vedela! Len napriek mi chceš robiť! A že kto je tu iný. Len si sa mi líškal a využíval ma! Hral si sa na toho kto nie si! Už som ťa prekukla. Si len klamárska sviňa!"
Jej slová ma zasiahli ako šíp. Toto som nečakal. A už vôbec nie od HELEN! To nebola ona. Neviem kedy sa stihla za niekoho "vymeniť", ale niekto mi zobral pravú Helen. Ale kto? Netuším, ale zistím to za každú cenu.
"Vieš čo? Choď! Vypadni už preč odtiaľto! A vráť sa normálna!"
"Pche!" vyprskla a odkráčala preč.
Zostal som v jej izbe sám. Povyťahoval som všetko čo sa len dalo. Pozrel som sa do každého zákutia izby, ale nič som nenašiel. Prevrátil som skrinku s lampou na zem. Bol som nahnevaný, frustrovaný! Kopol som do skrine odkiaľ spadla váza a rozbila sa. Sadol som si na posteľ a po prvý krát za môj život som sa rozplakal. Neplakal som do konca ani keď mi zomrel otec. Ale Helen... to jednoducho nebola ona! Niečo sa jej stalo. Niekto je ublížil.

Helen

Sedela som na kameni. Emócie so mnou lomcovali. Nevedela som čo sa to práve stalo. Ja som ho nechcela pobozkať. Teda...vlastne, chcela, ale neurobila by som to. A bolo by to iné. Bola to niekoho iného vôla. V mojom tele bol niekto iný. Pri tomto zistený so mnou zalomcoval taký silný kŕč, až som tomu ani neverila. Schúlená v klbku na studenej tráve som predýchavala kŕč.
Po asi desiatich minútach som sa s ťažkosťami postavila a kráčala domov. K Ravenovi. Musíme si to vysvetliť.

Kráčala som s odhodlaním. Nenechám ho s pomyslením, že som zlá. Bola som si vedomá čo som to urobila a nechápala som sa. Moje rýchle kroky, ktoré sa ešte zrýchlovali sa rozliehali po lese. Keď som prišla na koniec lesa bola som udýchaná. Ďalšia vec, ktorú som nechápala. Nemôžem sa ako upír predsa unaviť. Boleli ma nohy, ale nechcela som tu už byť. Z nejakého dôvodu mi tu bolo nepríjemne. Pustili ma. Bežala som hore schodmi, keď som vrazila do Ravena. Odrazila som sa od neho ako bumerang. Rýchlo ma zachytil, inak by som spadla zo schodov. Hneď ako som stála pevne, pustil ma . Z jeho tváre som nevedela nič vyčítať. Mal ju úplne kamennú. Jediné čo som videla v jeho
očiach bola ľútosť. Bolo mi jedno, či ma neznáša, ale potrebovala som sa ho dotknúť. Cítiť ho. Objala som ho, tak mocne ako sa len dalo. Cítila som ako sa napol. Po chvíli mi konečne objatie opätoval.
"Prepáč, prepáč, prepáč, prepáč..." stále som dookola šepkala do jeho hrude.
"Čo sa to s tebou stalo?"
"Jaaa, neviem." vzlykla som
"Niekto sa hrá s mojou mysľou." Len čo som túto vetu oznámila, oľutovala som to. Moja hlava sa mi zakrútila. Vystriedala ju hrôzostrašná bolesť a tú následne vystriedalo odpadnutie. Malo to len jednu výhodu. Stále ma držal Raven...

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 síma síma | 19. ledna 2012 v 17:05 | Reagovat

:) čím dál lepší :) jen pokraču :) :D ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama