.

Kingdom of mask - 2.kapitola

8. ledna 2012 v 19:52 | Lunar |  Kingdom of mask

Kingdom of mask - 2.kapitola





"Pripime si na princeznú Helen a náš plán"

Ráno som sa zobudila, ako znovu zrodená. Pozrela som sa do okna ako vychádza slnko. Bol to krásny pohľad. Vstala som a z včerajšku som sa rozpamätúvala. Bojovala som. Na tréningu. Neuveriteľný pocit. Cítila som sa tak plná. Zabudla som na všetky starosti... Vstala som z postele a rozbehla sa dolu schodmi len v nočnej košeli. Konečne som sa cítila šťastná po matkinej smrti.
"Helen!" skríkla na mňa komorná, ktorá mi bola teraz ako moja druhá matka.
"Nemôžeš chodiť po tomto kráľovstve len v nočnej košeli."
"Prepáč, ale potrebovala som sa prejsť."
"Tak sa prejdeš, ale najprv ťa pôjdem prezliecť."
Naznačila, že sa mám vrátiť zase po schodoch. Ja som len poslúchla. Nechcela som sa v tento krásny deň s niekým pohádať.
"Pôjdeš von?" spýtala sa ma Lee keď sme vošli už do mojej izby.
"Áno, asi do záhrady." Zohla sa a zo skrine mi začala vyťahovať všetko čo som dnes potrebovala na oblečenie. Pomaly som sa obliekla a vyšla z izby.
"Čo chceš na raňajky?"
"Teraz nič naraňajkujem sa až keď sa vrátim."
"Dobre. Ale nie, že tam budeš dlho!"
to som moc dobre nepočula lebo som už bežala von.
Zatúlala som sa v našej obrovskej záhrade. Kráčala som medzi rôznymi voňavými a farebnými kvetmi. Bol to môj raj. Obľúbila som si ho. Chodila som sem stále. Každý deň ráno. A večer som sa zase chodila učiť bojovať. Bol to pekný mesiac až do kým...
"Tak idem otče, pekne sa priprav."
"Zlatko neviem či by si mala teraz chodiť von. Nemusia zaútočiť presne zajtra čo keď to bude dnes?"
"Ale otec, veď si zvýšil ochranu okolo celého kráľovstva. Prosím. Aspoň na chvíľku dobre?"
"Ach no dobre, ale do polhodiny nech si tu."
"Ďakujem." dala som otcovi rýchlu pusu a opustila som dom.
Túlala som sa tak ako zvyčajne a vtedy som začula zašuchotanie. Trhla som sebou a pri tom sa mi trochu roztrhli dole šaty. Ucukla som pretože som sa mierne poranila aj na nohe. Opäť som počula šuchot, ale tento raz bližšie. Ustúpila som o krok dozadu a ignorovala jemné štipkanie kvôli rane na nohe. Počula som ako keby niekto kráčal medzi listami. Stála som pred lesom a pozerala sa odkiaľ ide. Vtedy som vzadu videla niečiu nohu. Usúdila som, že by som už mala ísť. Kráčala som naspäť domov. Stále len pospiatočky. Bála som sa odtiaľ odtrhnúť zrak. Mala som neblahé tušenie. Môj krok sa zrýchľoval, tak ako kroky, ktoré šli ku mne. Urobila som asi desať krokov keď som sa potkla. Padla som. Háčik bol v tom, že na niekoho. Silno som zvreskla a snažila sa postaviť. Ťarbavo sa mi to podarilo a uvidela som toho neznámeho. Jeho maska bola čierna. To nedopadne dobre - pomyslela som si. Začala som bojovať, tak ako ma to naučil Dan. Lenže on bol silnejší, šikovnejší a hlavne rýchlejší. Zakryl mi ústa vreckovkou na ktorej bola omamná látka. Moje viečka sa zamihotali a ja som padla do bezvedomia...
Zobudila som sa až na veľkej pohodlnej posteli. Na všetko si spomenula a bola som zhrozená. Bála som sa. Keby som tak počúvla otca.
Zacítila som moje slané slzy. Nie to nemôže byť pravda! Ako ma mohli uniesť? Určite sa mi to len sníva.
Vtedy sa otvorili dvere.
Dnu vošiel vysoký ,chudý, ale pekne vypracovaný muž. Bol to ten kto ma zachytil a uspal. Bože ako dlho som vlastne "spala"? Z môjho zamyslenia ma vytrhol jeho tvrdý, ale veľmi príjemný hlas.
"Dobré ránko šípková Ruženka."
Zhrozene som sa naňho pozerala. Uvedomila som si že na líci ešte cítim moje slzy. Rýchlo som si ich utrela.
"Kto ste?" povedala som ustráchaným hlasom.
"Som Raven Merivale. Ostatné mená nemusíš vedieť. Som kráľ a to je hlavné. Môj otec aj matka zomreli. Ostalo to len na mne.
"Koľko som bola mimo?"
"Helen nebuďte taká drzá, prosím. Ďakujem."
"Ešte neďakujte a povedzte mi to." povedala som ostrým, veľmi tichým hlasom, ktorý však bol dosť autoritatívny.
"Fajn ty si si vybrala aby som s tebou pracoval.... horšie. Vidím, že podobrom to nepôjde."
"Čo so mnou chcete robiť?"
"Neboj sa nič zlé. Aby ti bolo jasné určite ťa nevrátime oteckovi. Teda, až keď nám nedá svoje kráľovstvo so všetkým čo k tomu patrí."
"Nie! Nie! To mi nemôžete spraviť. To MU nemôžete spraviť!"
Postavil, podišiel ku mne a sadol si vedľa mňa na postel.
"Plač ti nepomôže. Stačí keď budeš spolupracovať a ja ti zabezpečím aby sa ti nič nestalo." pohladil ma po líci a jemne mi zotrel slzy. Nemala som energiu s ním bojovať. Navyše aj keď sa mi to priečilo jeho pohyb bol príjemný. Ako on sám. Celý bol..... taký.....jemný.
"Dnes pôjdeš so mnou na večeru. Donesú ti šaty."
"Nie. Nemôžem. Nemám na to silu."
"Veď si spala skoro tri dni."
"Aj tak. Všetko je to také vyčerpávajúce."
"Tak sa snaž aby nebolo."
Vstal a odišiel.
Asi o hodinu prišla slúžka, ktorá mi doniesla veci na oblečenie. Chcela mi aj pomôcť, ale ja som ju odmietla.
Rozložila som si šaty na postel a zahľadela sa do nich. Musím sa priznať že boli prekrásne. Neviem kto ich vyberal, ale ten dotyčný má super vkus. Boli tmavo fialové a zlatá mašľa sa na zaväzovala do mašličky. Z nej vychádzali zlaté ornamenty. Boli ako navrhnuté pre mňa. V podstate je dosť možné, že boli ušité len pre mňa. Obliekla som si ich. Nemohla som odolať. Nie som žiadny narcis, ale teraz som si musela povedať, že vyzerám jednoducho úžasne. Moje blond vlasy som si rozpustila a ony sa hneď zaradili do svojho bežného postavenia. Takže lokne. Sivé oči sa mi teraz zdali skoro až biele. Keď som skončila hodila som na seba ešte jeden pohľad.- Dokonalé- v duchu som si povedala.
Niekto zaklopal na dvere.
"Ďalej." začala som sa cítiť trochu už ako doma. Aspoň v tejto izbe. Všetko ostatné mi bolo zatiaľ neznáme pretože som tam ešte nebola.
Vošiel Raven. Vyzeral až neskutočne dobre. Dokonca aj sexy. V duchu som sa pokarhala.
"Vyzeráš úžasne." povedal. Nadvihla by som obočie, ale aj tak by to nebolo vidieť cez masku. No, možno by sa trochu zdvihla, ale to je jedno.
"Aj ty." neubránila som sa úsmevu.
"Môžme my lady?"
"Samozrejme." podišiel ku mne, uklonil sa a ja som mu úklon opätovala.
Nadstavil ruku a ja som mu svoju položila na jeho.
Celé kráľovstvo bolo zariadene do zlatých farieb. Občas sa mihla červená a nejaké to drevo, ale jednoducho - všetko bolo veľmi elegantné a vyberané.
"Krása." poznamenala som. Bola som v úžase.
"Ty si krajšia." usmial sa. Naozaj mal žiarivý úsmev. Jeho zelené oči sa upierali do mojich.
Keď sme zišli zo schodov bol tam dlhý -a ako všetko tu- krásne prestretý stôl. Vyzeralo to, že je tu smotánka.
"Tak moji milí priatelia, máme tu princeznú národu Masky." Nikto zo mňa nespustil pohľad, keď Raven rozprával.
"Ako ste už mohli počuť, volá sa Helen."
"Úžasná, krásna." počula som šepkať od stola. Povedali to dokonca aj niektoré ženy, ktoré prišli s ich manželmi.
Previedol ma až ku koncu stola. Ja som si sadla z boku a on za vrch. Aj tak sme sedeli pri sebe. -Vďaka bohu- povedala som si v duchu. Všetci vyzerali tak nepriateľsky. Raven to na mne asi videl pretože sa na mňa povzbudzujúco usmial.
Potom sa postavil a prehlásil:
"Pripime si na princeznú Helen a na náš plán." sprisahanecky sa usmial až mi z toho nabehli zimomriavky a ja som sa dostala k podozreniu, že Raven na mňa všetko do teraz hral. Možno bol ako ostatný, len ja som si niečo namýšľala. Keď som naňho tak pozerala uvedomila som si, že má inú masku. Nebolo mi jasné ako, ale teraz ju mal maximálne ozdobenú s čiernymi pierkami a pozlátenú.
"Teraz jedzte!"
Hneď na to sa otvorili dvere a dnu začali vbiehať čašníci...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 síma síma | 8. ledna 2012 v 21:54 | Reagovat

konečně nějaký-jak vy to říkáte- chalan? :D je to dost dobrý jenom být tou helen já, tak celkem zuřim že mě unesli :DD ale kdo by odolal Ravenovi? :D no já ne :D díky :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama