.

Kingdom of mask - 11.kapitola

31. ledna 2012 v 10:13 | Lunar |  Kingdom of mask

"Keď to nikomu nepovieš, nič sa nestane."



Raven
"Helen!" kráčal som po chodbe až k jej izbe. Vletel som dnu, ani som nezaklopal.
"Sme víťa..." zarazil som sa a nedopovedal. Stála tam nahá. Rýchlo si stihla dať pred seba šaty aby zakryla čo najviac zo svojho tela.
"Ou prepáč. Idem radšej rýchlo preč. Len som ti chcel povedať, že sme vyhrali. Ale čo sa dalo iné čakať?" Otočil som sa na päte a odišiel von z izby. Telo mala krásne. Tak som túžil sa tam vrátiť a dotýkať sa jej. Presne ako pred dňom. Horúce dotyky a očakávania. Tá vášeň čo bola medzi nami...nechápem ako nás niekto dokázal od seba odtrhnúť jednou vetou.
Neodolal som. Vrátil som sa do izby. Helen si práve snažila zašnurovať šaty. Podišiel som k nej bez jediného slovíčka a "pomohol" jej. Ale tak opačne ako asi čakala. Hodvábna látka padla na zem. Neotočila sa na mňa. Mlčala a ja som to bral ako zvolenie pokračovať.
Odložil som jej korzet a pomaly som ju odhalil. Stála predo mnou ako bohyňa krásy. Nie. Ona bola stelesnenie krásy. Konečne sa mi otočila čelom.
"Raven. Nemali by sme to robiť. Si kráľom a zrádzaš svoju vlasť kvôli nepriateľke?"
"Ty nie si moja nepriateľka a nie je to zrada. Keď nechceš so mnou nič mať, stačilo povedať."Išiel som sa otočiť na odchod, ale chytila ma za ruku.
"Raven. Ja ťa mám rada a..." na chvíľu zaváhala," ...milujem ťa, len sa pýtam či si si vedomí následkov keby zistili, že sme spolu...no, vieš."
"Chápem a som pripravený na následky za svoje činy. Ale radšej budem mŕtvy ako nebyť s tebou." Pozrela sa mi priamo do očí. Videl som aká je šťastná, že som jej lásku opätoval.Zamkol som dvere a začal ju nežne bozkávať. Ona je tak úžasná. Pokračovali sme, ale keď som zacítil jej ruku na mojej hrudi s náznakom aby som prestal, poslúchol som a odtiahol sa.
"Čo sa stalo?" spýtal som sa.
"Daj si dole masku. Prosím." povedala. Chvíľu som to zvažoval, ale za potom som si ju pokladal na zem s výčitkami v hlave, prečo mi to tak dlho trvalo. Prečo som vôbec zaváhal. Pre ňu by som skočil aj do ohňa. Jej maska ležala zaraz pri mojej. Kašlal som na nežnosť. Vrhol som sa na ňu s takou vášňou, že len vzdychala moje meno.
Helen

Bolo to úžasné. Krásne, famózne a.....nebezpečné. Ležala som v posteli a uvažovala nad tým ako som to mohla dopustiť. Čo keď nás tu niekto nájde? Alebo čo keď nás už niekto videl? Otočila som hlavu a pozrela na Ravena, ktorý spokojne odfukoval vedľa mňa. Budú z toho len problémy. Smutne som si vzdychla. Ale nestálo to za ten moment? Stálo. Uvedomila som si.
"Už nespíš?" položil mi otázku Raven, keď sa zobudil.
"Nie. Nedarí sa mi zaspať."
"Trápiš sa kvôli tomu? Ak áno, tak prepáč. Nechcel som ti tým niečo spôsobiť."
"To je v poriadku. Len sa bojím aby si z toho nemal problémy ty," posadil sa a nahol sa ku mne. Prešiel mi po krku ukazovákom a pritom mi hľadel do očí.
"Keď to nikomu nepovieš, nič sa nestane," Zašepkal to a očami prešiel k mojim ústam. Nahol sa ku mne a dotkli sme sa perami.
"Musím ísť." povedal smutne keď už sme zase boli ďalej od seba.
"Jasné. Radšej choď aby ťa nepodozrievali. Kedy máte oslavu víťazstva?" zvedavo som sa spýtala.
"Do hája!" zahrešil.
"Mali sme ju mať o chvíľu ako som prišiel k tebe ti to oznámiť. Vedeli, že som sem išiel. Je podozrivé, že ma nevideli tadiaľto odchádzať."
"Ale nie. To je zlé. Nemôžeš povedať, že sme išli von?" navrhla som.
"Namiesto našej oslavy víťazstva? Nie. Je to moc nápadné. Nemôžem do toho ťahať teba. Mohlo by vypuknúť podozrenie."
"A čo teda povieš?"
"Ospravedlním sa, ale že som potreboval kľud. Nemal som chuť na oslavu. A ešte to nejak zahovorím."
"Ako myslíš. Hlavne nech to o nás nezistia."
"Tak idem. Papa."
"Tešilo ma pane." zažartovala som, ale bolo to suchšie ako Sahara.
Žmurkol na mňa a vytratil sa. Sedela som tam a hypnotizovala okno, až kým som sa nerozhodla prejsť sa. Skočila som z okna a dopadla som na mäkkú zem. Kvapky z predchádzajúceho dažďa spokojne leňošili na tráve. Bežala som do lesa. Bola som hladná. Vypila som náhodnú líšku čo sa mi vplietla do cesty. Zajačika som si dala ako zákusok. Rozhodla som sa, že teraz je toho už dosť a tak som si spokojne sadla pod strom na moje obľúbené miesto. Tam, kde ma našiel Raven. Rozmýšľala som čo bude ďalej. Musíme zabiť čarodejnicu, to je jasné. Ale čo bude potom? Bude vôbec nejaké potom? Ak zabije Ravne ja..... NIE! Nezabije ho. To by som nedopustila. A už vonkoncom nie po dnešku. Ale ako zabijeme Sombres? Je príliš mocná. Musím ísť za Ravenom. Chcem už aby bola mŕtva. Využívala ma a potom chcela zabiť Ravena. To jej nesmie prejsť.
Postavila som sa a čo najrýchlejšie som bežala naspäť. Nešla som cez bránu. Prešla som úzkou dierou v opevnení hradu. Vyšplhala sa po vypuklých kameňoch až k môjmu oknu. Vošla dnu a zavrela ho. Upravila som sa a vyšla na chodbu. Kráčala som až k Ravenovej izbe. Klop klop. Zaklopala som na jeho dvere. Nič. Klop klop. Stále nič. "Raven si tam?" ticho. Nie je to slušné, ale rozhodla som sa otvoriť dvere a vojsť. Nikto tam nebol. Chcela som odísť, ale zaujal ma jeden list na stole. Stála na ňom pečiatka rodu Kirejovcov. Bol to dosť ušľachtilý rod. Našťastie pečiatka už bola raz otvorená, takže nikto nebude vedieť, že som to otvorila.
Čítala som riadok po riadku a bola zdesená viac a viac. Naozaj by som si nepredstavila, že sa stane toto. Skotúľala sa mi slza po líci. Neviem čo ma na tom tak zobralo. Možno to, že som tajne dúfala, že by to urobil so mnou. Neviete ešte o čom? Poviem Vám to. Vážený otec Georgius Kirej navrhol Ravenovi svoju dcéru. Vedela som, že by Raven odmietol. Radšej by mal mňa, aj keď so mnou nemôže byť na verejnosti, ale niečo by mohol vymyslieť. No, ale pán Kirej pridal k tomu aj spojenie kráľovstiev ktorému vládne s Ravenovým. Zabudla som sa zmieniť, že on je vlastne kráľ krajiny Stornis. Je to susedná krajina Fijerellského národu. To je ale jedno. Hlavné je, že by s tým tak veľa získal. A čo by získal keby si zobral mňa? Ženu? No to je vážne veľa-pomyslela som si sarkasticky. Nemám majetok, ľud ani žiadnu autoritu. Som na nič. Ďalšia slza mi dopadla na list.
"Sakra." šepla som a položila list radšej na späť. Utrela som si moje mokré oči. Narovnala sa a snažila som sa nasadiť chladný výraz. Keď som to všetko spravila prešla som k dverám. Vrhla som ešte jeden pohľad na list a otvorila dvere. Keď som tak spravila vrazil do mňa Raven.
"Helen, čo tu robíš?" tváril sa zmätene.
"Hľadala som ťa." odpovedala som rýchlo.
"Čo sa stalo?"
"Nič. Musí sa niečo stať aby som ťa hľadala? Len som ťa chcela vidieť."
"Helen, nie pre to, ale vidím, že si plakala."
"To sa ti len zdá." Chcela som ho obísť, ale chytil ma za ruku.
"Pýtam sa ešte raz čo sa stalo?"
Neodpovedala som.
"Helen?" trochu sa mu nadvihla maska, takže asi zdvihol obočie.
"Kedy si sa ma chcel zbaviť?"
"Čo to hovoríš?"
"Kirej ti navrhol spojenectvo a svoju dcéru. Kedy sa chceš zbaviť mňa?"
"Nikdy! Neodpovedal som na to ešte!"
"Ale keď odpovieš bude to určite kladná odpoveď. Aký blázon by to odmietol?"
"Blázon do teba."
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama